pripojenie Slovenska k ZSSR s argumentom, že "Slováci sú ako Rusi".
Stalo sa tak v poinvaznom, osobnom rozhovore medzi šéfom komunistickej strany ZSSR a normalizačným ideológom KSČ, ktorého úvahy boli často a zaslúžene terčom posmeškov (dokonca aj od členov vedenia komunistickej strany HusákŠtátu).
V istom zmysle mal však Biľak - nech to znie akokoľvek absurdne - pravdu. Podobne s vyhlásením, ktoré predniesol počas noci z 20. na 21. augusta 1968: Československo nie je suverénna krajina .
Doplňujúca poznámka č. 1: dôraz kladiem na slovné spojenie "v istom zmysle".
Poznámka č. 2: Československo pochopiteľne nebola suverénna krajina, keďže na suverenitu potrebuje krajina (štát) slobodné voľby, slobodne zvolený parlament, slobodne zvoleného prezidenta, slobodný masmediálny priestor, atď. A rozhodne nesmie mať v ústave štátu zakotvenú tzv. vedúcu úlohu strany v spoločnosti. Uvedené píšem (aj) v súvislosti s toľko omielanou "suverénnou zahraničnou politikou", ktorú údajne presadzuje súčasná vláda proputinovských kolaborantov.
Poznámka č. 3: Vasiľ Biľak v roku 1990 tiež povedal: "Posledné slobodné voľby som zažil v roku 1946". Uvedené znamená, že voľby v komunistickom (prosovietskom) režime považoval za neslobodné!
Poznámka č. 4: Ide o toho Biľaka, ktorému svojho času mečiarovská STV dávala široký priestor na komentovanie udalostí politicko - historického charakteru, akoby išlo o profesionálne zdatného politológa, či historika.
Poznámka č. 5: Až raz bude priestor RTVS dôkladne "prečistený", možno sa dočkáme reprízovania rozhovorov s "demokratom" Biľakom, ktorý Brežnevovi "ponúkal" Slovensko s argumentom, že "Slováci sú ako Rusi".
Poznámka č. 6: V úvode som spomenul Ľuboša Blahu, ktorý (na rozdiel od Biľaka) bol účastníkom slobodných volieb a jeho pôsobenie v politike je teda (zatiaľ) legitímne. Otázne však je, či už Biľaka svojou rétorikou "kvalitatívne" neprekonal.
