Opoziční predstavitelia nemajú strach z vlastnej nedokonalosti, nemajú strach z lenivosti, či zo zlyhania. Nevidia, že svoje politické amatérstvo povýšili na cnosť. A možno aj vidia, ale už im je to jedno. Problém slovenskej opozície spočíva v jej neopozičnosti a nechuti poctivo pracovať na budúcom "prečíslení" strán súčasnej vládnej koalície.
Všetko nasvedčuje tomu, že vláda R. F. tu bude minimálne do roku 2035, teda do času, v ktorom bude mať najväčší z najmenších 71 rokov. Ako skonštatoval klasik: je radosť vládnuť v krajine, ktorá má takú neschopnú opozíciu. Tá zo seba urobila unavený stroj, ktorého hlavnou úlohou je zotrvávať na svojom pôvodnom mieste, mlieť z posledného a mlieť dovtedy, pokiaľ to posledné nebude tak úplne posledné.
Opozičná politická impotentnosť je zahanbujúca. Dookola jedno a to isté. Zle nastavené tlačové konferencie bez toho správneho korenia. Žiadna kreativita plus občasné sebaponižujúce návrhy vláde, aby táto prijala niektoré opozičné zlepšováky v rámci "zlepšovania života spoločnosti". A vláda odmieta, čo je normálne. Prečo by mala s opozíciou spolupracovať? Otázne je, prečo sa časť opozície domnieva, že vláda by mala byť k opozícii ústretová... Zvlásť tá Ficova!
Opozícia nemá svojho Václava Havla, či podobnú osobnosť, ktorá by vedela zabrať v ťažkých časoch. Slovenská opozícia sa zjavne drží hesla: Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.
Lenže politická súťaž je práve o súťažení, o boji. Nie iba o účasti. Komu stačí účasť, ten zjavne nemá chuť bojovať.
