Obyvateľstvo generuje politické elity prostredníctvom slobodných volieb. Ak však väčšina populácie túži po gauneroch v politike, tak ani milión Dzurindov nepomôže. Reči o tom, že Slovensku pomôže, keď bude na čele určitej opozičnej politickej strany zdatný vodca (zjednocovateľ, ktorý má víziu), sú iba mentálne záplaty našívané na šaty potrhaného mediálneho prostredia.
Z pretlaku frustrácie sa časť fanúšikov súčasnej opozície utápa v ilúziách, túži po hrdinoch. Lenže ani Dzurinda hrdinom nebol. Pred voľbami v roku 1998 verejne hovoril o dvojnásobných platoch, o tom, že vraj zločinci skončia v base a podobné lacné slovné produkty určené na predaj. Občas sa demonštratívne predvádzal s Róbertom Ficom (športové podujatia). Strana demokratickej ľavice (SDĽ) plná stalinistov bola spojencom SDK, na čo netreba zabúdať. Mimochodom: z akej politickej hmoty vznikol Smer? No predsa zo SDĽ a z HZDS!
Po voľbách 1998 boli vládou Mikuláša Dzurindu prezentované takzvané Čierne knihy (bačovanie mečiarovcov z rokov 1994 až 1998). HZDS-ákom sa však nič nepríjemné nestalo. Na tzv. Čierne knihy kašlali. Niekdajší komunistický funkcionár Rudolf Schuster si sadol do kresla prezidenta. V druhej vláde Mikuláša Dzurindu (roky 2002 až 2006) bol krátkodobo ministrom Pavol Rusko!!!
Dnešná slovenská opozícia bojuje sama so sebou. Medzistranícke osobné averzrie sú dlhodobé. KDH je paródiou na politický subjekt, pričom používa sebaklam ako "hodnotový" kompas. Matovič rozhadzuje trosky svojich komplexov všade navôkol. K podstate čohokoľvek sa nikdy nedopracuje, lebo jeho cieľovou stanicou je On sám. Opozíciu z rokov 1994 až 1998 spájal antimečiarizmus. Tú dnešnú profesionálny propagandista z Topolčian, ktorý si chce zo Slovenska urobiť Gumenú Anču.
Slová klasika adresované politickej opozícii SR: Zo semienka jablone nevyrastie strom rodiaci pomaranče.
Vážený Tadeáš Ďurica, rozum, odvaha a pokora sú v tejto krajine nepopulárne položky. A spájať je možné iba to, čo je v rámci určitého časopriestoru spojiteľné. Prípadné spojenie PS a KDH (na vládnej úrovni) je dlhodobo neudržateľné. Viem, že veľmi chcete, no chcieť nestačí. Okolnosti Vám (nám) nie sú naklonené. Ešte k úvodnej vete Vášho textu na Blogu. Píšete: "Keď sa Slovensko vedelo spojiť, dokázalo všetko...". V parlamentných voľbách v roku 1998 sa Slovensko "spojilo" tak, že voľby vyhral Vladimír Mečiar a jeho HZDS. Po všetkom, čo sa v rokoch 1994 až 1998 stalo, vyhralo HZDS. Plus chcem pripomenúť, že obyvateľstvo krajiny neuvažuje ako jeden kompaktný celok. Slovensko sa teda nemôže spojiť - spájať. Veľká časť slovenskej populácie dokonca ani len nevie, že existuje "nejaký" parlament, vláda, politika. Váš text na Blogu s názvom "Slovensko potrebuje svojho druhého Dzurindu" má predvolebno - mobilizačný charakter. Obsahovo je presne tam, kde sa nachádza súčasná opozícia: v krajine fráz a želaní.
