Súčasná situácia je pre Smerákov a Kotlebovcov lákavá asi tak, ako NONSTOP otvorená cukráreň pre deti. Cukráreň, kde dočasne niet predavačov. Dali si pauzu, lebo veď v cukrárni sa "nič zlé nestane". Ktožeby chcel zožrať všetky tie zákusky a torty...? No predsa "rozjuchané" detváky, ktoré jednajú na základe prvotnej a sem-tam aj druhotnej spontánnej reakcie. Po nich potopa. Nech len tá precukrovaná žúrka trvá čím dlhšie. A do toho všetkého rev rozprávkového hrdinu v maskáčoch a širokou dušou, ktorý chce zahraňovať svet pred drakom.
Politický extrémizmus je nikdy nedospievajúce dieťa. Rado sa hrá a ak má dostatočne veľké telo plus vhodné podmienky, tak "čo-to" porozbíja.
V predkožke myslenia politického extrémizmu sa nachádza presvedčenie, že "správna" idea nepotrebuje hodnotovú orientáciu, ale veľké ramená, ktoré prilákajú mentálne adolescentnú verejnosť. Tá sa nevie pretransformovať z dejín malého kmeňa do dejín veľkej, pluralitnej spoločnosti. Je v nej akosi nepríjemne zaseknutá. Chce sa vrátiť späť do domova svojej živočíšnosti, obkoleseného veľkou, tmavou horou.
Načo tej verejnosti "niekto" hovoril, že Zem je guľatá, na póloch sploštená? Prečo jej "niekto" nahováral a nahovára, že pravda nie je iba jedna? Načo nám je právd viac?
Potrebuje snáď babka Treguľová z Hornej Pulovrovej viac právd? A načo? Bude sa jej schádzať do pivnice po zemiaky akosi ľahšie? Potrebuje elektrikár Jano z Bielej Prítulnej viac právd na to, aby naťahal viac káblov? A potrebuje šička z Háhulova viac právd na to, aby toho viac pozašívala?
Viac právd je viac demokracie. A viac demokracie je viac starostí. A viac starostí je viac otázok a hľadania odpovedí na ne. Načo hľadať odpovede na otázky, ktoré už nemusia byť položené?
Tak Smeráci, ako aj Kotleba vedia, že rozum je jediný dar, ktorý príroda rozdelila spravodlivo. Preto sa nesťažujú, že ho majú málo!
Extrémizmus je neomylný. Veď mýliť sa je ľudské...
