niečoho, čo by presahovalo rámec rodného domu v rodnej dedine. Predseda Smeru - SD úspešne provokuje a snaží sa tak šokovať oponentov, ktorí následne v "záchvatoch" hnevu podrobujú kritike každé jeho uletené vyhlásenie.
Na úrovni politickej je spomenuté obludárium združením extrémistov, obchodníkov - technokratov, ľudí jednoduchého razenia a migrantov z HZDS (čo sa pravidelne pridávajú ku každej zlatonosnej karaváne).
V prvom aj poslednom rade ide o tie "nešťastné" preferencie. Voľby v roku 2016 nebudú o tom, či Smer - SD (ne)vyhrá, ale koľko bude mať percent. Skončí na čísle 40, 45, či dokonca na čísle 48? Všetko, alebo nič. Preto treba teraz využiť každú negatívnu udalosť na útoky voči inakosti, inej rasovej príslušnosti, inej názorovej orientácii. Udalosti v Paríži sú pre Smerákov zákuskom, predpokladom grandiózneho úspechu (ceľom je získanie ústavnej väčšiny). Platí ono známe: čím horšie, tým lepšie...
Práve politický extrémizmus dokáže z nešťastia ľudí vytrieskať povestný politický kapitál. Robili to tak nacisti, komunisti a ďalšie fanatické politicko-náboženské sekty, ktoré prostredníctvom strašenia ubezpečovali svoje ovečky, že zmyslom života je oddanosť bohom a ich zámerom. Ide o konštatovanie a nie pokus o urážanie. Mimochodom: Smerákov uraziť nemôžete. Ich mentálny imunitný systém je nesmierne odolný (ako inak by sa v roku 2006 mohli dať do vládnokoaličného spolku s Mečiarom...).
Smer baskervillský sa státisícom voličov páči. Chtíč po bulvárnej politike bol a je preveľký. Pudlík ťažkopádnej nežnorevolučnej rétoriky je pre úzke publikum. Veď ľudia sa chcú hlavne dobre nažrať a nie kultivovane najesť...
