Smerujeme k "zavedeniu" systému "liberalizovanej diktatúry?"

Či už vedome, alebo podvedome sa slovenská väčšinová (názorová) populácia minimálne 20 rokov zaoberá otázkou, ako vybabrať so systémom parlamentnej demokracie. Na námestiach v roku 1989 "štrngala" táto väčšina za Dubčekov "socializmus s ľudskou tvárou" a nie za mienku Svetronosičov, že systém viacero strán je lepší ("viac hláv - strán - viac rozumu"). Ivan Gašparovič na prelome rokov 1998 až 1999 pre mesmédiá povedal, že jemu by vyhovoval systém dvoch strán, ktoré by koexistovali (spolupracovali) na parlamentnej úrovni. V podstate tak vyjadril túžbu väčšiny dnešnej smeráckej obce, mať akýsi zjednodušený, prehľadný politický systém, v ktorom by sa o seba neobtieralo príliš veľa náhľadov na to, čo "je dobré a čo zlé". Na vrchole systému tejto politickej "halušky" by bol "Vodca", ktorý plánuje Hry a Smútky, hovorí o správnej dojivosti kráv a zúčastňuje sa seminárov na tému: Prečo milujem Slovensko...Ale POZOR! Spomenutá 55 percentná spoločenská "zložka" nie je osamotená...V smerovaní k "liberalizovanej diktatúre" (polodiktatúre) pomáha aj "opozičná" scéna, v prípade ktorej už nie je celkom isté, či sa jedná o spolok neschopákov, alebo hercov ochotníckeho divadelného spolku. Hovoria o demokracii, potrebe zjednocovania sa na princípe slušnosti, ale nachádzajú sa iba toť na skok od hraníc periférneho (kmeňového) uvažovania. Povedané "mierne" prízemne: predstierajú, že v rukách vedia držať príbor. Mesiac október 2011 bol a je ich politickou vizitkou. "Tú vec" posunuli do kresla moci a ukázali nám, aké nebezpečné je púšťať malé deti hrať sa do stohu sena so zápalkami... Mali zápalky a začali škrtať... Minimálne do roku 2020 nám bude "pekne" teplúčko... Suterénne myslenie od podlahy až po strop. Náročný divák, či poslucháč bude môcť ísť za kultúrou do "zahraničia"...A čo členov "opozície" momentálne zaujíma najviac? Mať pokiaľ možno čo najlepšieho a najprofesionálnejšieho fotografa, ktorý nafotografuje toho ICH pána prezidenta (kandidáta) v kreslách, na svahoch, pri deťoch a v hájoch... Obec vedecká, športová, kultúrna a všakovaká iná už čaká, ako TO v mesiaci marec dopadne. Ako inak... pridá sa na stranu víťaza. Vidina plného dotačného vemena je lákavá. "Členom strany som sa stal preto, aby som tak pomohol mojim deťom a dobrej veci" hovorieval za komunistického režimu česrtvý držiteľ červenej vstupenky do nebopekla. Za nemeckej tzv. Tretej ríše v ľude nemeckom koloval vtip: "Priateľu počúvaj... v rádiu hlásili, že Vodcu vo voľbách volilo 98 percent Nemcov. Ale ako je potom možné, že ja všade stretávam iba tie dve percentá...?"