... vládnuca strana nechcela ani počuť. Programom vtedajšej každodennosti boli sľuby predstaviteľov KSČ o "lepšom živote" v "lepšom socializme". Klasická otázka však znie: mohol mať aj nacizmus "lepšiu, ľudskú tvár"? Otázne tiež je, ako si členovia extrémistickej organizácie s názvom KSČ v roku 1968 ľudskosť prenesenú do politického a spoločenského života vôbec predstavovali, keďže komunistická strana bola (nezaslúžene) dominantná. V danom časopriestore sa celá krajina dlhodobo nachádzala v ekonomickom, hospodárskom a morálnom marazme. V podstate nefungovala ani samotná strana, keďže už skôr odstavila každého, kto mal predĺženú miechu.
V mesiaci január 1968 KSČ požiadala "ľud", aby jej pomohol zachraňovať krajinu a ... komunistický režim. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, práve o to tzv. dubčekovcom išlo. Šéf komunistov Alexander Dubček tesne pred inváziou vojsk VZ do ČSSR povedal verejne a jasne: "... my iné strany nepotrebujeme. Nám stačí táto naša strana komunistická ..."
Socializmus s "ľudskou tvárou" v praktickom prevedení. Saša Dubček to nemohol povedať úprimnejšie.
O demokraciu strane samozrejme vôbec nešlo. Dokonca aj vtedy toľko omielaná demokratizácia bola iba reklamným pútačom. Pracovný názov pre zachraňovanie osobných záujmov predstaviteľov strany a vlády v totalitnom ("demokratizovanom") priestore.
Lenže veľká časť populácie zobrala časom iniciatívu do vlastných rúk. Vládnucej strane sa udalosti začali valiť cez hlavu. V lete bol v masmédiách zverejnený článok 2000 slov, čo brežnevovcov úplne rozhodilo. V noci z 20. na 21. augusta 1968 poslali do ČSSR tanky. Keby neposlali, celá ich medzinárodná komunistická zlátanina by sa do roku 1970 rozpadla! Vojenská invázia ako forma nastolenia "poriadku".
Súčasnej slovenskej vládnej kosačke sa nečudujem, že tzv. dubčekovcov z roku 1968 ospevuje. Chcú "demokratizáciu", nie demokraciu. A samozrejme znetvorenú Ústavu štátu, ktorá bude šitá podľa predstáv nedovzdelancov z Revúcej, či z Topolčian. Uvedené nie je pokusom o urážanie, ale konštatovanie faktu. Autor aktuálneho textu sa samozrejme nedomnieva, že každá osoba z Revúcej, alebo z Topolčian je znakom nedovzdelanosti.
Autor sa však čuduje veľkej časti politickej a občianskej opozície, ktorá o roku 1968 papagájuje v podobnom tóne, ako slovenská "sociálna demokracia" a jej politické klony.
Pravdou je, že KSČ bola zločineckou organizáciou. Od roku 1948 do roku 1989. Bez prestávky.
Nebyť komunistického prevratu z roku 1948, nemuselo byť ani dobabraného roku 1968.
