Sociálne "cítenie" majú aj zvieratá

V Podtatransku prevláda presvedčenie, že sociálne cítiaca bytosť je tá, ktorá má pozitívny vzťah k "chudobe". Vraj sociálne cítiaci človek je ten, ktorý sa vie (najmä deklaratívne) "našponovať" k solidarite so sociálne slabšou komunitou. Bez "sociálneho cítenia" ste v debate o politike a o "politickej scéne" považovaný za (takmer) mimozemšťana.Problém však spočíva v tom, že sociálne cítenie nie je "iba" otázkou solidarity, ale celkovej schopnosti jedinca fungovať v tej-ktorej sociálnej skupine, či komunite. Z daného uhla pohľadu majú sociálne "cítenie" aj zvieratá. Stádo (kmeň) je držané pohromede schopnosťou vzájomného zosúlaďovania a "zmyslom" pre kmeňovú komunikáciu. Spektrum sociálneho cítenia je teda široké. Veľa sa hovorí a píše taktiež o "sociálnom štáte". A čo štát "nesociálny?" Akýže to je? V takom štáte nie sú vyplácané dôchodky? Neexistuje v ňom systém sociálneho a zdravotného poistenia? Ak "niečo" označíme za sociálne, tak ide o "čosi" proľudové a "nesociálne" je určené baktériám? Ach tie povrchné a dookola opakované označenia...Podstatný je prirodzený súcit so slabším a nie drístanie o sociálnom cítení a o tom, že "štát by mal byť sociálny". Buď človek má, alebo nemá súcit so slabšou bytosťou. Solidarita by nemala byť vynucovaná štátom a rozhodne by sa nemala stať súčasťou politicko - citového vydierania. Vraj podnikatelia sú málo solidárni. Vraj málo prispievajú na "chudobu". Je však načase poukázať na fakt, že je to "štát", ktorého vláda svojou politikou ožobračuje podnikateľov a živnostníkov. Úroveň sociálneho cítenia súčasnej "socialistickej" vlády je tak mizerná, že v ríši zvierat by už bola roztrhaná na kúsky...Majetková nerovnosť je dôsledkom nerovnakého nastavenia jedincov na životné podmienky a to od ich narodenia až po smrť. Majetkovú nerovnosť má "pod palcom" príroda a jej zákonitosti. Tá istá príroda však do človeka naimplantovala súcit so slabším jedincom. Nie socialisti, ale "Matka" príroda "vymyslela" súcit. Socialisti si zo sociálneho cítenia urobili obchod, kšeftovanie, nabaľovanie preferencii... Sila modernej civilizácie tkvie v jej schopnosti akceptovať rôznosť. Nacionálni socialisti a komunisti sa dlhodobo snažili verejnosti nahovoriť, že šťastie človeka je závislé od "silného sociálneho štátu". Podľa nich mala byť kolektivistická morálka kmeňa povýšená nad jedinca a jeho originálnosť. My však už nie sme primitívne tlupy lovcov, ktorí sa stoj čo stoj snažili udržať kmeň v jednotnosti, ktorá ho mala chrániť pred dravou zverou a kmeňom "odtiaľ z vonku". Sme mysliace bytosti vo veľkej (pre nás často abstraktnej) spoločnosti, kde si je každý svojim plánovačom. Kultúru primitívneho kmeňa nech si pestujú nacionálni socialisti a mentálni komunisti, ale nie na úkor civilizovaného sveta a mysliaceho človeka v ňom.