"Sociálne cítenie" - výdatne živená davová ilúzia

Sociálne cítenie ako ľudská vlastnosť neexistuje. Existuje (napríklad) slušnosť, či neslušnosť, no aj tá má v sebe zakomponovaných desať premenných. Tie sú závislé od momentálne sa odohrávajúcej situácie. "Sociálne cítenie" nie je pevne naprogramovanou časťou "inventára" mozgu človeka. Ak by však išlo o ľudskú vlastnosť, tak sociálne cítiaci človek by čoskoro materiálne a finančne nemal nič, pretože svoj majetok by postupne odovzdával sociálne slabším skupinám obyvateľstva. Keby mala sociálne cítenie (vo forme vlastnosti) vláda SR, tak by okamžite musela pristúpiť na zvýšenie platov učiteľov o sto percent. Dôsledky si domýšľať nemusíme...Reči o "sociálnom cítení" do vedomia populácie neprestajne implantujú najmä socialisti. Snažia sa tak (okrem iného) rozdeľovať spoločnosť na dobrých (sociálne cítacich) a zlých (neschopných súcitu). Napríklad Ivan Gašparovič mal v prezidentskej kampani (rok 2009) na plagátoch a bilboardoch napísané: "Myslím národne - Cítim sociálne". Tým chcel asi ďalším kandidátom na post hlavy štátu odkázať, že on je človekom A kategórie súcitu, zatiaľ čo oni iba B kategória (ne)cítiaceho človečenstva. S cítením je to tak. Buď existuje, alebo nie. Ak neexistuje, tak človek je sociálne mŕtvy, pretože nemá schopnosť reagovať na svoje sociálne prostredie. Ak nemá ľudské reakcie (lebo necíti), tak si neplní svoju základnú sociálnu funkciu. Jeho "myslenie" sa v takom prípade nachádza na úrovni zvieraťa. Normálne (funkčné) cítenie má svoje "odtiene". Podľa "svetla" nálad a komunitnej objednávky. Človek je tvor spoločenský a od prostredia v ktorom jestvuje sa nemôže (ak chce prežiť) sociálne izolovať. Musí mu odovzdávať časť svojej pracovnej a osobnostnej produkcie. "To" ale nemá nič spoločné so sociálnym cítením v zmysle, ako ho deklaratívne prezentujú hlavne socialisti. Nimi medializovaná predstava sociálneho cítenia je predstavou obchodníka, ktorý si z páčivého sloganu urobil nástroj svojej obchodnej propagandy. Pre politika je opakovanie úspešného hesla hračkou hodenou do davu. Ak dav hračku prijíme a hrá sa s ňou, politik vyhráva. Výhra je motiváciou k ďalšiemu používaniu úspešných "hmatov" a ťahov. Slovné spojenie "sociálne cítenie" sa v tejto krajine mýtov stalo výdatne živenou davovou ilúziou. Zatiaľ čo pred vstupom Slovenska do EÚ sa slovenskí socialisti a nacionalisti oháňali najmä národnou témou, dnes v rukách pevne zvierajú transparent pochybného, ale populárneho znenia. Škoda, že pri "nosení transparentu" občas socialistom pomáha súčasná opozícia. Chce získavať politické body a preto sa (sem - tam) uchyľuje k podliezaniu latky kvality. Tá je však z hľadiska celorepublikovej úrovne položená značne nízko, takže sa už niet čo čudovať...