V Smere - SD (mentálno-politický nástupca HSĽS a HZDS) viedia dobre, že akékoľvek spory týkajúce sa zahranično-politickej agendy Smerákov sú vhodné na masmediálne spracovanie v domácej politike. Už po roku 2003 sa Smer - SD preferenčne nabaľoval na vojenskej prítomnosti USA v Iraku. Pred voľbou poslancov do NR SR v roku 2006 Fico a najmä Kaliňák zdôrazňovali, že Slovensko je zaťahované do vojen, ktoré sú dielom USA a Západu. Pre voliča Smeru - SD je takáto rétorika mňam-mňam. Okupácia ČSSR "bratskou" armádou ZSSR z roku 1968 je pre neho nepodstatná.
Keď v roku 2010 začal Orbán ukazovať ramená prostredníctvom rétoriky o občianstve a o tom, že Maďarsko je tam, kde je Maďar, tak v Smere už vedeli ako "na vec". Pridala sa aj vtedajšia opozícia. Lipšic napríklad povedal čosi v tom zmysle, že proti tomu, čo vystrája Orbán, sa spoja hoc aj s Ježibabou. Voľby dopadli pre Ježibabospojencov relatívne dobre. Potom však prišiel október 2011, ktorého dôsledky pociťujeme aj dnes.
Ak sa domácej putinovsko-politicko-propagandistickej svorke začne dariť ešte viac, tak najbližšie desaťročia bude o výsledkoch volieb rozhodovať strana a vláda (občania sa budú uchádzať o dôveru strany a nie strana o dôveru občanov).
V Smere - SD sa už tradične hrajú na psov ochranárov. Šteká sa na každého, kto nechápe tie správne "hodnoty". Na každého, kto poškodzuje nástenku v politicko-výchovnej izbe "národného realizmu". Obsahom "štekania" je permanentné sebepresviedčanie, že čo je dobré pre brucho, je dobré aj pre hlavu.
Poznáme to z rokov 1992 až 1998. Vtedy však pokus o nastolenie systému riadenej demokracie v SR nevyšiel. Veľký brat ešte nemal toho správneho Putina. Za kremľskou stenou sa viac chľastalo, ako zbrojilo.
Po vytriezvení však ruský medveď dostal chuť na európsky med. Už pozná ten správny Smer, správnu cestu k priateľom.
Nechcú sa iba dobre najesť, ale hlavne poriadne nažrať!
Keď počujú slovo kultúra, vyťahujú revolver...
