V roku 1968 mala KSČ v Ústave štátu stále zakotvenú tzv. vedúcu úlohu v spoločnosti. O slobodných voľbách vládnuca strana nechcela ani počuť. Programom vtedajšej každodennosti boli sľuby predstaviteľov KSČ o "lepšom živote" v "lepšom socializme". Klasická otázka však znie: mohol mať aj nacizmus "lepšiu, ľudskú tvár"? Otázne tiež je, ako si členovia extrémistickej organizácie s názvom KSČ ľudskosť predstavovali...
Skutočnosť bola následovná: celá krajina na "čele" s KSČ sa dlhodobo nachádzala v totálnom ekonomickom, hospodárskom a morálnom marazme. Nefungovala ani samotná strana, keďže si už skôr dala na podnet ZSSR povraždiť všetko to, čo malo ako tak predĺženú miechu. Totalitne vládnuca strana v totalitnom režime preto v mesiaci január 1968 požiadala "ľud", aby jej pomohol zachraňovať krajinu a ... ako inak ... komunistický režim, lebo práve o to tzv. dubčekovcom išlo. Alexander Dubček tesne pred inváziou vojsk VZ do ČSSR povedal verejne a jasne: "... my iné strany nepotrebujeme. Nám stačí táto naša strana komunistická ..."
Veru tak. O demokraciu strane vôbec nešlo. Dokonca aj vtedy toľko omielaná demokratizácia bola takpovediac plagátom pri ceste. Pracovný názov pre zachraňovanie osobných záujmov predstaviteľov strany a vlády v totalitnom ("demokratizovanom") priestore.
Lenže veľká časť populácie zobrala časom iniciatívu do vlastných rúk. Vládnucej strane sa udalosti začali valiť cez hlavu. Bol zverejnený článok 2000 slov a to už brežnevovcov v ZSSR ale úplne rozhodilo. V auguste 1968 poslali do ČSSR tanky, lebo keby neposlali, celá ich medzinárodná komunistická zlátanina by sa do roku 1970 rozpadla.
Záujmy sú vždy iba osobné. Žiadne národné, či všeľudové záujmy neexistujú. Demokracia je však dobrá najmä preto, lebo spomenuté osobné záujmy si môžu vzájomne (otvorene a občas bolestne) konkurovať.
Súčasnej slovenskej vládnej kosačke sa nečudujem, že tzv. dubčekovcov z roku 1968 ospevuje. Chcú demokratizáciu, nie demokraciu. A samozrejme znetvorenú Ústavu štátu, ktorá bude šitá podľa predstáv nedovzdelancov z Revúcej, či z Topolčian.