Úlohou premiéra nie je zabezpečovanie istôt pre občanov

Premiér nie je zamestnávateľom občanov, ani tatkom "národa". Podobne tak ktorákoľvek politická osoba, či osobnosť. Na strane druhej občania nie sú premiérove deti. Predseda vlády a vláda majú zabezpečovať "základný chod štátu". Majú vytvárať podmienky pre znesiteľnejší život. Nemajú budovať Rajskú záhradu, kde bude každému rovnako "dobre". Očakávať, že vláda zabezpečí "dobrý život občana", je rovanko nezmyselné, ako očakávať, že vláda zabezpečí slnečné počasie pre dovolenkové obdobie. Niekdajší premiér Mikuláš Dzurinda bol (a dodnes je) kritizovaný za svoje sľuby z predvolebnej kampane v roku 1998. Konkrétne za svoj sľub "dvojnásobných platov". Žiaden premiér nebol a nebude garantom zvyšovania, alebo nezvyšovania platov o XX percent. V systéme parlamentnej demokracie a trhového mechanizmu premiér a vláda neradí (a nemá radiť) šéfovi v súkromnej firme, koľko má "dať" tomu - ktorému zamestnancovi na výplatu. Štátny sektor je zas kapitola sama o sebe. Zjednodušene napísané: Mikuláš Dzurinda svoj "sľub" z roku 1998 nieže nechcel, ale nemohol splniť. Istota dvojnásobných platov v určitom volebnom čase je z ríše rozprávok. Kto im chcel uveriť mohol, no následne sa rozčuloval zbytočne...V predvolebnej kampani môže politik na vlastnú zodpovednosť povedať čo len chce. Sľubom sa medze nekladú. Veď volebná kampaň je najmä o sľubovaní. Záleží od fantázie politika - rečníka, ako naloží s mysľou potencionálneho voliča. Kvalitný manipulátor má kvalitné výsledky. Hlavne čo sa počtu voličov týka. Takému Róbertovi Ficovi môžu ostatné strany a hnutia iba tíško závidieť. Vo volebnej kampani roku 2012 napríklad tvrdil, že na Slovensku "fungujú už len benzínové pumpy". Nezmysel ako hrom, no zabral. Na dôkladnú manipuláciu však manipulátor potrebujue vhodné mentálne prostredie. Najlepšie sa "oblbujú masy", ktoré majú veľké uši na počúvanie (treba hovoriť, čo chcú počuť) a nepriepustnú dutinu lebečnú na prijímanie informácii z opačného názorového tábora. Ak by napríklad Róbert Fico svojim voličom hovoril, že vie transplantovať srdce človeka, tak mu uveria. Uveria, lebo chcú uveriť. V danom prípade už zrejme ide o náboženstvo...Záverom toľko: V predvolebnej kampani má sľub politika len hodnotu sľubu. A sľub (ako vieme) má životnosť motýľa. Letí si kam chce a kedy chce. Skoro zomiera. Sľuby o istotách (sľuby o vernosti) prenechajme milencom a novomanželom. Bohužial sa však zdá, že najväčšou istotou v živote je neistota. A možno našťastie...