Úspech Mariana Kotlebu vyslal signál...

Premiér Róbert Fico sa v najbližšom čase bude vyhovárať na slovenskú opozíciu, že je to ona, ktorá vvtvorila súčasný stav. Bol to však on, kto pred konaním volieb navštívil Biely dom, v ktorom si podal ruku s prezidentom tmavej pleti. Tím však (nechtiac) vyvolal (podprahovú) krátkodobú averziu voličov Smeru - SD voči kandidátovi tohoto politického subjektu v Banskej Bystrici. "Marian Kotleba by sa predsa s Barakom Obamom nebratkal" povedal si (len tak pre seba) priemerný (nahnevaný) volič Spoločenstva Súhlasu. Návšteva premiéra SR v Bielom dome ale príčinou úspechu M.K. nie je. Snáď len k "niečomu" dopomohla...Faktom je, že Smer - SD na čele so svojim šéfom po voľbách v roku 2012 ubral s nacionalistickej rétoriky, čím vyprázdnil priestor pre "nového vodcu". Menej rečí o Rómoch, menej rečí o Maďaroch a viac slov o znášanlivosti. To je v pomeroch SR cesta k postupnému volebnému neúspechu. Priemerný Slovák potrebuje nepriateľa asi tak, ako nymfomanka chlapa. Opäť strohé konštatovanie a nie pokus o urážanie. Vladimír Mečiar po voľbách v roku 1998 začal doplácať na to, že sa mediálne začal obracať k Európe a jej multikulturalizmu. Slovenský vidiek mu to nevedel odpustiť a tak sa vidiečania obrátili na Róberta Fica, ktorý v rokoch 1998 až 1999 opúšťal SDĽ a jej dubčekovskú umiernenosť. V masmédiách začal Fico napádať politické strany, ktoré nemali od Budapešti ďaleko. Jeho popularita narastala a v roku 2006 sa dočkal volebného úspechu. Aj v rokoch 2006 až 2010 hral slovenský RoboCop na nacionálnu nôtu. Slovenská pseudoopozícia sa pred druhým kolom volieb snažila pomôcť kandidátovi Smeru - SD. Absurdnosť účelovej spolupráce so Smerom iba utvrdila presvedčenie časti voličov, že "všetci sa spriahli voči slovenskej veci". Nacionálne-socialistická verejnosť však má v niečom pravdu. Politická reprezentácia sa obracia podľa hesla: "Kam vietor, tam plášť". Keď sa jej to hodí, tak hrá nacionalistické piesne. Keď sa jej hodí iná notová osnova, tak vyspevuje piesne o integrácii a tolerancii.Marian Kotleba je dôsledkom a nie príčinou. Ktovie, čo by sa dialo, ak by masmédiá neboli voči jeho osobe také "asexuálne". A ktovie, čo by sa dialo, ak by bol M.K. iný ročník a svoju politickú kariéru by začínal (napríklad) v roku 1990... Vo "svete" absurdností a (NE)zamýšľaných dôsledkov je totiž možné všetko...