Rovnako ako za vlády Vladimíra Mečiara. Každý deň bol z mediálneho hľadiska jeho dňom. Akoby celá história Slovenska smerovala iba k jeho osobe, k jeho náladam, k jeho spôsobom komunikácie s verejnosťou. Skúste si "zalistovať" v slovenských denníkoch a týždenníkoch z rokov 1991 až 1998 a uvidíte, že mám pravdu. Dobrovoľne a dôkladne pestovaný kult osobnosti má úspech aj dnes.
Premiér na Devíne, premiér v žite, premiér zázračne vyliečený, premiér s úsmevom, premiér bez úsmevu, premiér hovorí o diaľniciach, o vlakoch, o dôchodkoch, o skvelej budúcnosti bez liberalizmu a tak ďalej až do nekonečna.
Akoby prišiel samotný Ježiš a dotkol sa nás. Následná mediálna socializácia klebetením je nekonečná.
V čom spočíva táto posadnutosť osobou, ktorá nepredstavuje nič geniálne?
Prečo sa mesmediálne prostredie plus verejnosť toľko oddávali nejakému Mečiarovi, ktorý bol na mentálnej úrovni rozjareného adolescenta?
O čom je slovenské masmediálne prostredie a verejnosť?
Áno, išlo a ide o premiéra. To však neznamená, že Slovensko stojí a padá na jednej osobe.
Na úspechoch vládnej a provládnej propagandy sa podielajú taktiež kritici vlády, kritici človeka, ktorý je predmetom každodenných analýz a pseudoanalýz.
Čím viac budeme o R. F. povrchne písať a študovať jeho mentálnu galaxiu, tým dlhšie ho budeme udržiavať v kresle moci.
Písať a hovoriť áno, no nie o každom jeho zakašľaní.
