Chodník pri ceste nemá záujem o chodcov. Diaľnica nemá záujem o autá. Hrady a zámky nemajú záujem o turistov. Záujmy sú iba hlboko ľudské. Také, ktoré obsahujú dopyt po "niečom" sebauspokojujúcom. Záujem má konkrétny človek, alebo konkrétna komunita ľudí s dočasne zadefinovaným záujmom (napríklad záujem vyhrať voľby). Záujem Slovenska teda existovať nemôže, lebo samotné slovné spojenie "v záujme Slovenska" je vo svojej podstate absurdné. Mimochodom: aj súčasná jednofarebná politická reprezentácia Slovenska nebola zvolená celou populáciou voličov. Preto v skutočnosti nereprezentuje záujem celku, ale záujem časti celku. Celok je nereprezentovateľný (aj) vzhľadom na vyššie uvedené. Znamená to, že politická reprezentácia má prirodzene úzke stranícke záujmy, ktoré prezentuje ako záujem celku.
Podobne tak slovné spojenie milujem Slovensko má abstraktný charakter. Ak niekto deklaruje, že miluje Slovensko, miluje rovnako taktiež rómske osady, či vyjadrenia Kotlebu na adresu Rómov? Miluje rovnako všetky politické strany, občianske združenia, náboženské spoločenstvá? Miluje rovnako alkoholikov aj abstinentov? Je možné milovať každého rovnako a všade? Iste nie!
Milovať môžeme niekoho konkrétneho a konkrétne. Muž môže milovať ženu, žena muža, matka dcéru, deti rodičov. Ostatné je abstraktná konverzácia o abstraktnej láske k veľkému celku, ktorý je príliš zložitý na to, aby sme sa do "neho" zamilovali. Skúste sa zamilovať do galaxie plnej planét a hviezd...
Nie vždy teda platí, že pomenovanie vystihuje podstatu. Označeniami si podstatu často uspôsobujeme tak, aby vyhovovala našej stratégii, našemu záujmu.
A privátne stratégie (záujmy) sú prítomné nie len vo vysokej politike...
