V rámci politiky a výkonu moci uprednostňoval surovo priamočiare, praktické hľadiská, zbavené moralizovania. V roku 1513 napísal knihu Vladár (dielo prezývané príručka diktátorov). Machiavelliho rada určená vládcom znela: "Ak si chce panovník udržať a upevniť moc, mal by podvádzať, klamať a k tomu ešte nemilosrdne používať silu".
Bol presvedčený, že "múdry vládca by nemal dodržiavať dané slovo", pokiaľ by to bolo v záujme jeho politiky. "Vladárovi, ktorý si chce nájsť zámienku, prečo svoj sľub nesplnil, nikdy nechýbajú zákonné dôvody", lebo "ľudia sa tak ľahko a ochotne podrobia momentálnej nutnosti, že ten, kto chce podvádzať, vždy nájde tých, ktorí sa podvádzať nechajú".
Podľa Machiavelliho je pre vládcu bezpečnejšie, keď sa ho ľudia boja. Obľúbenosť až taká dôležitá nie je. Prečo? "Lásku spútava reťaz záväzkov, ktorá sa z ľudskej sebeckosti pretrhne vždy, keď to poslúži účelu. Zato strach sa udržuje pod hrozbou trestu, čo nikdy nezlyháva".
Na knihu Vladár si spomeniem zakaždým, keď sa snažím zorientovať v mentálnom bludisku politických technokratov, kleptokratov a gaunerov každého druhu. Tí už "príručku diktátorov" čítať nemusia, pretože jej obsah v sebe nosia od narodenia.
