Väčšina "zjednocovateľov" si chce splniť svoje deklaratívno - rituálne povinnosti voči občanom krajiny. Tí sa vo svojej väčšine mylne domnievajú, že za terajšiu situáciu môže demokracia, priveľa slobody, tzv. progresívne sily a toľko omielaná rozdelenosť spoločnosti.
Vie si však niekto reálne predstaviť, že spoločenské prostredie by nebolo rozdelené? Majú sa náď politické strany vzájomne hladkať a vyznávať si lásku? Majú v parlamente jednotne hlasovať iba preto, lebo mnoho ľudí chce žiť v prostredí nekončiacej žúrky?
Kríza je produktívny stav, len z nej treba odstrániť príchuť katastrofy (povedal klasik).
To, čím si prechádzame a prechádzať budeme je tiež o bolesti. Bez občasnej bolesti a občasného trápenia by spoločenské prostredie zamrzlo. Nastala by bezdejovosť, zánik prirodzených sociálnych vzťahov.
Našim hlavným poblémom je primitivizmus povýšený na štátny záujem, bahnenie sa v propagande a tony ilúzii v bubline prvoplánového uvažovania.
Jadrom problému teda nie je rozdelená spoločnosť.
Ak má niekto napriek tomu dojem, že je, môže sa posťažovať na "Stvoriteľa".
