Za slušné považujeme to, čo je nám príjemné...

Politik je však tiež "len človek". SLUŠNOSŤ ako taká nie je univerzálne daná (zjednodušene napísané). Je ohýbateľná, tvarovateľná. Podobne ako "ZLO", či "DOBRO". T. Hobbes sa na "vec" pozrel z rôznych strán a prišiel na to, že jedinec si sám určuje - dávkuje - vlastné hodnotové normy na slová ako dobro, zlo a v konečnom dôsledku aj na slovo slušnosť. Miera slušnosti nie je určovaná spoločnosťou ako celkom, keďže v súčasnosti je mentálne spoločenské prostredie "rozsekané" na milión čiastočiek a prostredie samotné je čo do kvantity dosť rozmerné. Už nežijeme v malom kmeňovom spoločenstve, kde sú pravidlá určované malou skupinkou, ktorá svoje predstavy o "svete" diktuje skupinke väčšej. Skupiniek je dnes viac. Majú dostatok mediálneho priestoru na prezentovanie svojich názorov na to, čo je a čo nie je SLUŠNÉ. Ešteže tak... v opačnom prípade by sme opäť "skončili" v malom (totalitnom) kmeňovom spoločenstve, kde bola za slušnú považované istá forma násilia voči "nespokojencom", či "podradnej rase". Dovolím si načrieť do histórie nie tak dávnej. V tzv. Tretej ríši vládla barbarská "malokmeňová" skupinka vedená "vodcom", ktorý určoval pravidlá "slušnosti". Nemalá čast nemeckej populácie si (totalitne) medializované informácie a názory o "slušnosti" zobrala za svoje. Za slušnosť následne začala považovať neslušnosť. Akceptácia pravidiel násilia voči "podradnej rase" dostala zelenú. Jedinec - "vodca" - pre "masu" určil "hodnotovú ponuku" a označil ju za "požiadavku doby". Táto "ponuka" bola v mediálnej miere dostatočne prezentovaná, takže "dopyt" na seba nenechal dlho čakať. Aj násilie ako forma komunikácie môže byť verejne považované za slušné, ak ho za slušné oficiálne označíme. To je tá ohýbateľnosť, tvarovateľnosť. Na slušnosť nejestvuje odlievacia forma. Podobne tak neexistuje odlievacia forma na "DOBRO" a "ZLO". Jestvuje však naše vnútorné (jedinečné) nastavenie. Ono určuje osobné pohľady a pravidlá. Ak pochopíme, že isté slová majú momentálne neuchopiteľnú (abstraktnú) váhu, bude nám ľahšie. Nebudeme sa (napríklad) tak často vnárať do vôd naivného dožadovania sa slušnosti tam, kde vedľa seba stoja rôzne záujmové skupiny bojujúce o tú svoju "slušnosť". A naviac... politika nie je Združením priateľov objatí. V politike sa rozhoduje o zdrojoch, o metariálne, o rozložení sfér vplyvu na tú - ktorú časť spoločenského spektra. To je prirodzené a normálne. Ak by mala byť politika o objatiach, tak dejiny sa čoskoro skončia.Objatia patria na iné miesta. Tam sa dejiny (tie osobné) často začínajú...