Za daných okolností sa môže ľahko stať, že po Ficovi príde ďalší Fico. Napísané zjednodušene: na Ficov (Mečiarov, Matovičov) existuje spoločenská objednávka. Fakt, že v časti spoločnosti dnes vidíme značný odpor voči osobe Fica a jeho kolegov neznamená, že existuje všeobecný (autentický) odpor voči ich manierom. Nadávať na Fica je jedna vec. Chápať, alebo nechápať podstatu príčin a dôsledkov udalostí vec druhá.
Mnoho voličov súčasnej opozície hovorí a píše o ohrození demokracie. Zároveň však tvrdia, že ich oponentov by bolo dobré "poslať niekam". Čo hovoria a píšu v tábore Smerákov, Hlasákov a SNSákov? Tiež chcú svojich oponentov "posielať niekam".
Oba tábory pužívajú podobné komunikačné metódy, slová, slovné spojenia. Len mená a prezviská aktérov v rámci adresovanej kritiky sú iné. Akoby sme žili v krajine Frflandovo, kde je na programe dňa nadávanie a hľadanie "čarodejníc" vhodných na upálenie. Upozorňujem, že mnou uvedené nie je obhajobou konania predstaviteľov vládnej koalície. Viem, aké sú motívy ich správania. Tiež viem, o čom je mumifikovaná slovenská opozícia. Viem, že to viem, lebo každodenne zakopávam o slovenskú realitu.
Bolo by konečne načase uvažovať nad tým, prečo sme ako spoločnosť tam, kde sme, odkiaľ a kam ideme, kde budeme o zhruba 10 - 15 rokov, prečo má, či nemá zmysel robiť to, alebo tamto. Politika a politická scéna je len vrcholom ľadovca nášho zamrznutého mentálneho nastavenia, ktoré sa lokálne rozmrazuje až vtedy, keď je zle.
Ani jeden, ani druhý názorový tábor spoločnosti nemožno niekam deportovať. Alebo...možno by aj bolo, lenže v takom prípade by sme si ako spoločnosť podrezali krk. Niečo podobné sa stalo v rokoch 1939 až 1945.
Buď budeme naďalej vegetovať v hodnotovom rozklade, alebo začneme rozmýšľať. Napríklad nad tým, prečo tak málo rozmýšľame o podstate príčin a dôsledkov otvorov našej každodennosti.
