Každá osoba je na niekom, alebo niečom závislá, pretože závislosť je pupočnou šnúrou medziľudskej komunikácie, to jest komunikácie na úrovni sociálnej. Ľudia poznajú ľudí, vzájomne sa potrebujú. Nie len pre potreby bežného pokecu, ale taktiež pre potreby uzatvárania dohôd, zmlúv, pre potreby každodenného prežitia. V danom prípade je možné skonštatovať, že nezávislosť môže existovať iba tam, kde chce niekto spáchať sociálnu samovraždu. Skutočná nezávislosť by znamenala definitívne osamotenie, odpojenie sa od zdroja. Uvedené platí tak pre politiku vysokú, ako aj život v politike privátnej.
Mechanické používanie slova nezávislosť spôsobuje naše znecitlivenie na zmysel tohoto slova. Podobne tak sme prestali vnímať zmysel slov o nadstraníckosti, nestraníckosti, apolitickosti. Ak chceme používať určité slová iba preto, aby sme mali "všetko jasné a zrozumiteľné", tak si rovno povedzme, že v konečnom dôsledku je dôležitejšia forma, ako obsah.
A tiež treba povedať, že neexistuje nezávislá hudba, nezávislý film, nezávislé výtvarné umenie a nezávislé občianske združenia. Slovo nezávislosť je len značka, ktorá má v konzumentoch umenia, politiky a celkového diania vyvolávať pocit, že "nezávislý" subjekt (alebo osoba) konajú mimo rámca pôsobenia hlavného prúdu. Hlavný prúd a prúd vedľajší sú totiž (často nevidené) spojené nádoby, či sa nám to páči, alebo nie.
Vesmír by sa rozpadol, ak by jednotlivé objekty v ňom existovali nezávisle jeden od druhého.
Vesmír sa aj vďaka vzájomnej závislosti objektov v ňom (a zrejme aj mimo neho) rozpína podobne, ako nami často neregistrovaná závislosť jedného človeka od druhého, jednej komunity od druhej.
Nezávislosť koréhokoľvek kandidáta sa teda začína a končí pri jeho prirodzenej, ľudskej podstate.
Kto nechce podliehať klamom a ilúziám, mal by rozmieňať slová na drobné...
