Bez gaunerov by nebolo hrdinov

Veru tak. Akéže rozprávkové príbehy by čítali po večeroch rodičia deťom, ak "by nebolo" Ježibáb a Drakov? A čo romantické televízne seriálky určené pre ženy v domácnosti, dôchodcov a osoby, ktoré sa domnievajú, že svet sa začína a končí "niekde" medzi kuchyňou a obývačkou? Žena v domácnosti a žena na dôchodku chce vidieť "svojho" televízneho hrdinu v akcii. Hustovlasého, modrookého, svalnatého muža snov, ktorý bojuje proti intrigám "zlého majiteľa továrne". Majiteľa "zlodejstvom" nadobudnutého majetku, ktorý má (naviac) krásnu dcéru, zrelú do postele "našeho" modrookého hrdinu. Bez "zlého" majiteľa továrne by nebola dramatická zápletka. Bez gaunerov by nebolo hrdinov. Bez MÍNUS by nebolo PLUS...Bez negatívneho posolstva by nebolo posolstva pozitívneho. Dejiny ľudtsva by ZAMRZLI, keby nebolo boľačiek, nehôd, "nedorozumení" a všadeprítomného klamstva, ktoré je dlhodobou súčasťou ľudského myšlienkového inventára (veď KTO "aspon RAZ" nezaklamal?). Negatívny a pozitívny hrdina sa potrebujú. Vzájomne sa profilujú na ODLIŠNOSTI a náhľadoch na to, čo "je dobré a čo zlé". Profilujú sa na SPOLOČENSKEJ OBJEDNÁVKE. Objednávke naSmerovanej na hrdinov a gaunerov. Spoločnosť chce vlastniť hajzlíkov, no zároveň tiež "záchrancov hodnôt". Fakt, že spoločenské prostredie vo svojej väčšine na hajzlíkov a "hajzlíkov" nadáva je nateraz irelevantný. To nadávanie je súčasťou ukazovania "lepšej tváre" (najmä v DEBATKLUBOCH). Aj spoločnosť sa profiluje. "Dôverné" priateľstvá a rôzne nepriateľstvá sú podstatné pre stmelovanie komunít, ktoré na tzv. PLUSOCH a MÍNUSOCH stavajú základy dnes toľko medializovanej "kontraverznej" spoločenskej konverzácie. Človek chce niečomu, alebo niekomu patriť. Hrdinovia zvyšujú pociť bezpečia. Komunita gaunerov dáva hrdinom "PRACOVNÉ ZADANIA". Prostredie plné záporov a kladov vytvára nové podnety, napätie a hlavne vytvára nové vzťahy, tak potrebné pre korenisté poznanie, že "niekde za rohom" je "niečo" lepšie, "ako mám doma...""ZLO" a "DOBRO" sú TU pre zachovanie tak prepotrebného pohybu. V začiatočnom aj konečnom dôsledku taktiež pre hrejivé očakávanie, že "raz bude lepšie". V "rajskej záhrade" však už žiadne očakávanie "lepšieho zajtrajška" nie je. Tam je iba ubíjajúca nuda, načmárané úsmevy a plnenie plánu dobrej nálady na 120 percent...Vždy bude za čo bojovať!Len armády bojovníkov sú v tejto (NE)krajine "nikoho" akosi preriedené...