Cacatum non est pictum

TVORCOVIA UDALOSTÍ vo svojej väčšine považujú KONZUMENTOV INFORMÁCII (aspon na Slovensku) za tuctovú masu, ktorá si nezaslúži kvalitu, ale iba a len kvantitu. TVORCOVIA UDALOSTÍ sa domnievajú, že obyvateľstvo sa chce identifikovať iba s polotovarom, gýčom, "témou dňa", ktorá má "napuchnuté varlatá". TVORCOVIA UDALOSTÍ si však v celku správne uvedomujú, že väčšinová "masa" konzumentov žije svoju (často mučivú) každodennosť. Tá človeka posúva do stavu vnútorného odumierania a znižujúcej sa citovej reflexie na dianie. KONZUMENT INFORMÁCII sa tak postupne obmedzuje len na základnú požiadavku: "Zožrať" čokoľvek, čo sa aspon minimálne podobá na kvalitnú mediálnu potravu. TVORCOVIA UDALOSTÍ deň čo deň ponúkajú informačné pseudoinformácie a zmyslové pôžitky, ktoré musia byť zákonite v ďalšom dni a týždni emocionálne silnejšie, aby tak konzumenta udržali pri "rozpálenom mediálnom kozube". Jednoducho a jasne: "Škrabanie zmyslov" musí byť čím ďalej tým viac agresívnejšie. To však vyžaduje zvyšovanie latky masmediálnej manipulácie. TVORCOVIA UDALOSTÍ teda s divákom, poslucháčom, čitateľom "POLOHUJÚ" tak, aby už nemal dostatok priestoru nad premýšľaním o ZMYSLE predkladaného NEZMYSLU. Strata prirodzenej reflexie KONZUMENTA na dianie je pre TVORCOV UDALOSTÍ tou správnou "tvorivou dielňou". Aj deťom môžete dávať tie najlacnejšie cukríky. Hlavne, že sú to cukríky a deti následne spokojne "držia hubu". TVORCOVIA UDALOSTÍ ponúkajú svoj mediálny "tovar" ako pomyselné cukríky. TECHNOLÓGIA MANIPULÁCIE spočíva najmä v schopnosti "správne" informácie SELEKTOVAŤ, upravovať do určitej ČASOPRIESTOROVEJ "VEĽKOSTI" a schopnosti nasúkať do nich pokiaľ možno čo najviac EMOCIONÁLNYCH zafarbení a podfarbení. Cieľom je, aby KONZUMENT "okamžite" vedel, či si má o udalostiach myslieť... Tento spôsob spracovania vedomia a podvedomia KONZUMENTA používajú hlavne televízie. Na rozdiel od novín a rozhlasu má televízia k dispozícii široké spektum možností, ktoré efektívne "útočia" na mozog. Pohyblivé obrázky v spojení so zvukom sú účinné a zvládzu viac, ako "iba" pásmo, či "iba" zvuk. Najhorším dôsledkom nízkoúrovňovej masmediálnej manipulácie v krajine podtatranskej je už spomenutá strata reflexie a následne aj sebareflexie KONZUMENTA. Neschopnosť zamýšľať sa nad reálne podstatnou TÉMOU DŇA (formou a obsahom) je cestou k neschopnosti ŽIŤ SI SVOJ ŽIVOT. Oddávať sa mechanickému konzumovaniu poloprávd a často tiež neoverených (neoverovaných) "právd" je presne to, čo MANIPULÁTOR potrebuje pre svoj pohodlný "profesionálny" a súkromný život. Možno by už bolo načase, aby mal MANIPULÁTOR s KONZUMENTOM problémy...Zatiaľ však aspon ODKAZ pre MANIPULÁTORA : Cacatum non est pictum