Chladné peklo bezdomovcov, bezdomovectvo duševné a podarovaná udica

Bezdomovec nie je nepodarkom prírody. Bezdomovcom sa zvyčajne ani nerodí. Môže byť dokonca silnou osobnosťou, ktorá častokrát svojim talentom a potenciálom myslenia prevyšuje majiteľa tučného konta. Vzhľadom na momentálne časopriestorové preferencie a niektoré nesprávne "kroky" z minulosti sa bezdomovec nachádza v situácií, ktorá ho núti prežívať život v "plnosti" materiálnej chudoby. Bojuje o holé prežitie. Vedie neviditeľný "zápas" s pohŕdaním okolia. Toto okolie je často ukážkou duševnej a duchovnej formy bezdomovectva. Bezdomovectvo duševné spolužije s relatívnym materiálnym dostatkom. "Cestuje" od ničoho k ničomu a utápa sa v bezduchostiach každodennej prázdnoty. Plný stôl nemusí nutne znamenať hodnotovú naplnenosť života. Duševných bezdomovcov je niekoľkonásobne viac, ako bezdomovcov označených, zovňajškom špinavých. Nešťastie hoc aj v podmienkach relatívneho luxusu môže byť oveľa ubíjajúcejšie, ako bezdomovectvo materiálne. Súčasťou celospoločenského frflania na bezdomovcov je mnohokrát spomenutý argument, že bezdomovectvo vytvára a plodí dnešný politický systém. Za socíku (takzvaného totáča) existoval dotačný finančný systém štátu, ktorý ľudí "podržal" nad hladinou a to bez ohľadu na ich osobnú (NE)zodpovednosť. Mnohé pracovné miesta boli dotované a "niekomu" sa už "niečo" našlo. Samotný pracovný výkon toho ktorého jedinca podstatný nebol. Išlo o zaradenie do "pracovného procesu". Továreň mala svoju lacnú ubytovňu, slobodáreň. Nenormálne systémové okolnosti robili z inak potencionálneho bezdomovca "majiteľa" skromnej miestnosti s tečúcou pitnou vodou a funkčným WC. Po páde režimu "Štedrej ruky" a po páde celoplošnej dotačnej politiky štátu vypľuli továrne, podniky, ubytovne, slobodárne stovky (a možno tisíce) občanov na dlažbu. Fakt, že sa nejeden občan nevedel adaptovať na podmienky Džungle "kapitalizmu" je už na inú debatu...Bezdomovectvo je prirodzenou súčasťou spoločenského organizmu. Nejde o znak "nenormálnosti doby". Niekto je bezdomovcom rok, niekto dva a niekto doživotne. Rozlišovanie jednotlivých "osudov" je namieste a netreba každého hádzať do jedného bezdomoveckého vreca. "Vriec" je viac a v skutočnosti nie sú až tak preplnené. V čase VIANOC prebúdzajú masmédiá (bohužial len krátkodobo) to lepšie v nás. Organizácie, združenia rôzneho charitatívneho zamerania (a taktiež ľudia samostatne) darujú bezdomovcom to, čo akútne a aktuálne potrebujú. Možno by okrem kapustnice a ryby bolo vhodné podarovať bezdomovcom skutočnú (alebo aspon pomyselnú) udicu! Tá vydrží dlhšie, ako jednorázové teplé jedlo...