Dobro, zlo a žaba na dne studne

Jedna z odpovedí by mohla znieť: Potrebujeme sa voči inému človeku, alebo istej skupine obyvateľstva (národa) vyčleňovať a následne poukazovať na seba, ako na to lepšie v "životnom priestore". Napísané inak: Potrebujem niekomu "nakopnúť zadnicu", aby som sa cítil lepšie... viac nad ním... Veď ak je ON ten ZLÝ, tak potom JA musím byť ten DOBRÝ. Takzvané DOBRO a ZLO je dlhodobou súčasťou rôznych príbehov, povestí, telenoviel seriálov a už spomenutých piesní, či básní. A... samozrejme ROZPRÁVOK. Napríklad taká rozprávka o Perníkovej chalúpke. Janko a Marienka (DOBRO) sa stretnú s Ježibabou (ZLO). Janko a Marienka dostanú od Ježibaby (majiteľky sladkého domu) ponuku na prenocovanie v Perníkovej chalúpke. ZLÁ Ježibaba je ale kanibalka a preto si chce na deťoch pochutnať. Súrodenci však majú dostatok inteligencie. Ježibabu "šmaria" do horúcej pece a spália (aké "dobré"). V uvedenom rozprávkovom príbehu použilo DOBRO metódu ZLA vo viditeľne sadistickej podobe. V inej rozprávke sa Červená čiapočka (Karkulka) dala v lese do reči s Vlkom, ktorý je (len tak mimochodom) na dievčatká. Tie si dáva k obedu, alebo na večeru. Vlk nakoniec zožerie nie iba Karkulku, ale pred tým ešte aj jej starú mamu. ZLO však opäť končí zle, pretože DOBRO mu v úplnom závere rozpára brucho. Znova trocha toho sadizmu pre decké očká a ušká. Nech vie dieťa už od mala, KTO je KTO a ako sa "vec má". ZLO je ukazované v tom najhoršom možnom svetle a DOBRO v tom najlepšom (slovo NAJLEPŠOM je však zavádzajúce, lebo rozprávkové zabíjanie sa často podobá na "šantenie" nacistov počas druhej svetovej vojny). Svojho času povedal klasik ono známe, že VŠETKO JE INAK. Má pravdu. DOBRO a ZLO sú iba zjednodušené označenia pre zjednodušené videnie sveta, vtláčaného do malého priestoru našeho myšlienkového obzoru. Sme sko tá povestná žaba na dne studne. Vidí len kúsok z oblohy a preto sa "domnieva", že obloha má tvar malého, modrastého lavóra...