Po jeho slovách som ihneď pochopil, že hromadné akcie podobné nejednej silvestrovskej vyžadujú kolektívneho ducha, spartakiádne zapojenie sa, postavenie na určené "značky", prispôsobenie sa "rozradostenému" davu. Ten chlapík v podguráženej nálade mal pravdu: "Kto sa nesmeje s nami, ten sa smeje proti nám..." Aj na Silvestra zapájame do "diania" naše skupinové ľudsko - zvieracie pudy a snažíme sa ritualizovať v dave, ktorý v podobných "masovkách" považuje vybočenie z rituálneho klišé za "zradu skupiny". Preto radšej naučeným postupom správania ukazujeme, že nie sme z inej (nepriateľskej) planéty. Na pohrebe sa plače a smútiNa fotbale fandí a nadávaNa šachovom turnaji sústredene mlčíme, hráme svoju hruNa pracovnej porade kolektívne predstierame, že premýšľame a zbožňujeme "Alfa samca" šéfaPrečo by sme počas (ne)povinnej skupinovej silvestrovskej oslavy mali byť "niekto odtiaľ z vonku?" Niekto, kto nechápe, aké sú "zadané úlohy" daného momentu. Jeden môj priateľ sa rozhodol, že tento rok bude Silvestra "oslavovať" doma osamote oblečený v čiernom, umelohmotne deklarovanému úsmevu dá zbohom a spať pôjde o dvadsaťdvanulanula hod. Pred spaním si chce ešte prečítať hororovú poviedku od známeho autora.Som si istý, že môj "čudný" priateľ sa ráno prvého dňa nového roku zobudí rovnako - rovnaký a bez priblblého pocitu, že sa pred polnocou "musel" prispôsobovať umelo vyvolávanej "dobronáladovej" davovej psychóze.
Kto sa nesmeje s nami, ten sa smeje proti nám
"Čo sa nezabávaš, nesmeješ, nepopíjaš ako my... si chorý..?" Opýtal sa ma minulého Silvestra na "nepovinnej" silvestrovskej oslave jeden z jej účastníkov. "Nie som chorý, len práve teraz nemám tú najveselšiu náladu", odpovedal som. "Chlape počúvaj... kto sa nesmeje s nami, ten sa smeje proti nám", doplnil muž v mierne netriezvom opojení...