Podľa Einsteina je manželstvo civilizované otroctvo. Čím je nevera?

Manželstvo je "vnútorný kruh". Jeden zo spôsobov, ako si udržať psychické zdravie je občasné odchádzanie do "kruhu vonkajšieho". Odchádzanie do "vonkajšieho kruhu" sa volá nevera (alebo takzvané podvádzanie). V "kruhu vonkajšom" neplatia pravidlá inventárneho spolunažívania. Žiadna zošnurovanosť. Ide o určitú formu adrenalínového športu, pretože kedykoľvek si môžeme nabiť držku (jeden nikdy nevie, kto sa pozerá...). Tento druh "športu" má hutnú dávku vzrušenia, lebo - ako sa hovorieva - zakázané ovocie chutí najlepšie. Nevera za istých okolností môže napomôcť zvýšeniu sebavedomia a "sebaúcty". V "nanútenom" dlhodobom vzťahu zvanom manželstvo je takmer všetko otázkou zvyku. Automatizované "herné" situácie nevyvolávajú takmer žiadne nové podnety. Mimomanželské vzťahy ľudia vyhľadávajú tiež preto, lebo nové podnety prinášajú. Čo je emocionálne (pozitívne) nové, to dobíja batérie. Toto dobíjanie nám "paradoxne" (následne) pomáha práve tam, kde sa dobíjania už len sotva dočkáme. V manželstve. Žiadna novinka... nové podnety podnecujú fantáziu. "Vonkajší kruh" však v konečnom dôsledku veľa nerieši. Je iba "žúrom", ktorý nás naviac "núti" klamať. V určitom čase sa musíme nachádzať na určitom mieste a z určitého miesta "musíme" podávať určité informácie do "centra kruhu vnútorného". Táto skutočnosť nám však môže trénovať pamäť, lebo si musíme pamätať, čo sme hovorili včera, predvčerom. Otázne je, ako vníma naše aktuálne táranie "centrálne veliteľstvo" v "kruhu vnútornom". Ak by manželstvo nebolo inštitúciou, ale prechádzkou ružovou záhradou, tak nevera by mala "odťatú hlavu". Práve manželstvo je však ukážkou toho, že žiadna emócia nemôže trvať nekonečne dlho. Podobne ako (pôvodne) horúce jedlo chladne, tak aj žeravé emócie (podfarbené milovaním) chladnú. Manželka začne postupne svojho manžela vnímať ako "kus nábytku" a manžel svoju manželku ako "súčasť inventára". Opäť geniálny Albert: "Keď je žena doma, točí sa okolo zariadenia domácnosti... neustále sa o všetko stará. Keď som s ňou na cestách, tak sa stávam kusom nábytku, ktorý má poruke a nestále na mne niečo vylepšuje". Každopádne je to nevera, ktorá z inštitúcie zvanej manželstvo vytvára znesiteľnejšie "civilizované otroctvo". Klasik raz napísal: "všetky manželstvá by vydržali pohromade, ak by manželia nežili spoločne".