Revolúcia v dutine lebečnej...

Takzvané protesty Gorila z februára a marca 2012 boli plné hesiel, ktoré volali po zmene systému. Zväčša bol však obsah hovoreného a písaného natoľko vyprázdnený, že nebolo možné dosť dobre dešifrovať o akú hmatateľnú zmenu autorom hesiel ide. Hmatateľnú v zmysle reálneho času, priestoru a podmienok. Volanie po zmene systému je už tak časté, až si človek kladie otázku, či sa väčšinová názorová skupina obyvateľstva nepreniesla v čase do rokov 1848 až 1948. Ak by zmena politického a spoločenského systému nastala, je isté, že by so sebou priniesla tiež zmenu myslenia v dutine lebečnej? Určite nie! Nebolo by ani menej dopravných nehôd, ani menej hádok, ani menej vytopených bytov, či nemanželského sexu... Z hľadiska psychologického je všeobecné, módne volanie po zmene systému skôr odvádzaním pozornosti volajúceho od svojej momentálnej a budúcej privátnej "politiky". Veď aj takzvaný bežný, obyčajný človek občas klame, kradne, sexuálne obšťastňuje manželku svojho kolegu, alebo dáva údery pod pás... Kto sa domnieva, že to tak nie je... nech hodí kameňom...Volanie po zmene systému trocha pripomína volanie slabšie hrajúceho fotbalového mužstva po zmene fotbalových pravidiel. Povoľme uzdu fantázií: Hráči tvrdia, že pravidlá treba uspôsobovať tak, aby sa im lepšie hralo. Ako? No napríklad tak, že súper bude mať počas zápasu o troch hráčov menej a rozhodca pri každom zápase neuzná jeden gól súpera. Poprípade, že brána súpera bude niekoľkonásobne zväčšená. Viac ako zmena systému je potrebná revolúcia v dutine lebečnej. A ak nie revolúcia, tak aspon evolúcia...