The Beatles - Klasika aj 43 rokov po rozchode skupiny

Johna Lennona doviedla k myšlienke založenia hudobného zoskupenia (okrem talentu a hudobných vzorov) osobná frustrácia z rodinného NEzázemia a neschopnosti adaptovať sa na bežný život plný konvencii. John hľadal seba v The Beatles, podobne ako neskôr v Yoko Ono. V Yoko okrem umeleckého zázemia našiel tiež zázemie rodinné. Zatiaľ čo The Beatles boli pre Johna jednosmerkou, Yoko bola (takpovediac) univerzálna. Bola milenkou, manželkou a v istom zmysle náhradnou matkou. Tá skutočná zomrela pred vznikom The Beatles. John naviac na rozdiel od hudobného partnera Paula nebol v kapele profesionálom na plný mentálny uväzok. Existenciu The Beatles vnímal s nadšením len prvé roky. Potom jeho záujem opadával. Po roku 1968 značne prudko. Paul bol beatlesákom od začiatku do konca. Posledné platne skupiny sú toho svedectvom. Paul má na nich najviac piesní a jeho rokopis je zreteľný. Po roku 1966 sa stal "vodcom" a nahradil tak v pozícii "vedúceho" Johna. V apríli 1970 Paul opustil The Beatles nie preto, že chcel inam, ale preto, lebo nemal inú možnosť. Kapela bola nalíčenou mŕtvolou. Paul správne pochopil, že nekonanie by bolo zničujúce. John sa na Paulove rozhodnutie "trhnúť sa" hneval iba preto, lebo svoj odchod odkladal a Paul ho predbehol. Tvrdenie, že rozpad The Beatles zapríčinila Yoko je zavádzajúce. Nebola dôvodom rozpadu, ale zámienkou k rozchodu. Naviac The Beatles držal (dočasne) pohromade "iba" talent. Členovia nemali osobné - materiálne záujmy. Vedeli peniaze zarobiť, no nevedeli hospodáriť, čo sa začalo prejavovať po smrti ich manažéra v roku 1967. Z právneho hľadiska nebol rozchod otázkou apríla 1970. V apríli padlo Paulovo rozhodnutie, ktoré neskôr komentoval: "Ja som neopustil Beatles. Beatles opustili seba". Pre Paula (ako najproduktívnejšieho člena The Beatles po roku 1966) bola problematická taktiež spoločná "socialistická" zmluva (každému rovnako bez ohľadu na talent a námahu). Takže v konečnom dôsledku predsa len o peniaze tak trochu išlo. Napríklad bubeník Ringo Starr mal za predanú platňu The Beatles rovnaké peniaze, ako Paul. Pozor! Aj za Paulovu sólovú platňu. Členovia The Beatles sa vo svojich začiatkoch totiž zmluvne dohodli, že nech vydajú čokoľvek (hoc aj sólovo), dostanú finančne rovnako. Nikto ani viac, ani menej. Ak iba jeden nahrá platňu, odovzdá časť financii za jej predaj kámošom zo skupiny a to aj vtedy, ak si na platni ani "nevrznú". Paul sa teda jedného krásneho dňa rozhodol, že súdnou cestou požiada o "zrušenie združenia", to jest o zrušenie spoločnej zmluvy. John, George a Ringo mu "za odmenu" hodili tehlu do zatvoreného okna. Nech je akokoľvek, The Beatles zostávajú klasikou hudobného neba aj 43 rokov od svojho rozchodu. Jan Werich charakterizoval slovo klasika takto: "klasické je niečo, čo nepodlieha zmenám vkusu a času". V prípade The Beatles uvedené platí niekoľkonásobne. Kapela "napodobňovala" hlavne samú seba a všetko, čo prišlo potom, bolo už (ako napísal istý publicista) iba potom. The Beatles v rokoch 1962 až 1970 nastavovali latku kvality tak vysoko, že ďalšie hudobné zoskupenia ju mohli následne len podliezať. Po roku 1970 sa síce hudobná nahrávacia a zvuková technika (a mnohé s tým súvisiace) zlepšovala, ale nový hudobný fenomén do svetového diania neprišiel. Súčasná hudobná produkcia je už len o imitáciách imitácií a hľadaní dávno vynájdeného. Nový originál v nedohľadne.