Zo začiatku, trieda plná ľudí, neskôr známych, časom kamarátov a dnes?! Dnes, pri poslednej rozlúčke sme si uvedomili, že sme boli viac. Priatelia. Niektorí si ani len nepomysleli , že by mohli vyroniť nejakú tú slzičku, no opak bol pravdou. Keď sme pocítili ten okamih poslednej možnosti byť spolu ,slzám sa nedalo ubrániť. Mohli ste si donekonečna opakovať vetu , že to nie je poslednýkrát čo sa vidíme...No horúce a silné objatia doplnila nesmierna túžba našich očných kanálikov, vyroniť aspoň jednu slzu, stekajúcu po líci...Nie sme dokonalá trieda. Tiež sme prešli rôznymi intrigami, vládla u nás faloš, konflikty, hádky, boli ľudia čo sa mali radi a boli aj tí, čo to cítili opačne. Chcelo to len trochu času a všetko zlé vystriedalo niečo pekné.Spoločne strávené chvíľky, či už na výletoch alebo chatách :P Chvíľky nekonečného rozprávania, smiechu, bláznovstvá, porušovanie školského poriadku...(Janka mala z nás radosť :D) Každý mal v triede svoje miesto, ktoré bolo obyčajné, no spolu sme boli výnimoční. Sme výnimoční.
,, Neviem či bola škola taká, ako som si ju zapamätala. Alebo či boli profesori takí dobrí alebo takí zlí, ako zostali v mojej pamäti. Ale viem určite, že to najdôležitejšie čo som sa v tých časoch naučila je hodnota priateľstva. Priatelia ,sú tu vždy v dobrom aj v zlom, v dobrých aj v zlých časoch. To sú oni, ktorých si z tých časov najviac pamätám. Lásky, priatelia, nezáleží na tom či ste ďaleko ,vždy vás nosím so sebou. A viem, že idem s vami. Lebo v tom čo sme DNES ,je KUS toho čím sme BOLI. Lebo ste dokázali, že obdobie, keď som kráčala svetom s otvoreným srdcom spoločne s vami, bolo tým najlepším v mojom živote." :) Vidíme sa na ďalšej spoločnej chatovici :P štvrtáá béé
