Ale nevyliečilo... zaspala ani nevie kedy, vypila toľko, že vlastne ani nevie koľko, ale tá bolesť hlavy ju utvrdila v tom, že to bolo dooosť veľa. Z kabelky vybrala optimistickú ružovú tabletku, zapila ju plným pohárom vody a posadila sa na kuchynskú linku. V hrdle mala neustále hrču, ktorá jej nedovolila poriadne dýchať a pri srdci ju pichalo tak veľmi, až sa bála, že každým nádychom to bude bolieť ešte viac.
Bol koniec... vedela to, ešte viac to cítila, ale nechcela si to pripustiť. Neboli spolu týždeň, ani mesiac... boli spolu niekoľko dlhých rokov a nakoniec sa to skončilo. Ako keby dlho a opatrne stavala domček z karát a zrazu prišiel malý vánok a ten starostlivo postavený domček zrútil... do základov. Keď si to uvedomila, nedokázala zastaviť slzy, ktoré jej vyrývali hlboké rany v srdci. Plakala a myslela si, že nikdy neprestane... prestala... keď už nebolo čo plakať.
Preplakala už veľa nocí... každá slza ju bolela, pretože bola vyronená kvôli nemu... kvôli tomu, kto jej zlomil srdce na milión kúskov a jej bude trvať veľmi dlho, kým ho dá znova dokopy... ak sa jej to pravdaže podarí. Ľúbila ho a ešte nikdy si neuvedomovala tak veľmi ako teraz, že už nikdy nebude jej... a ona nebude jeho.Zošmykla sa z kuchynskej linky a odkráčala do izby pre mobil... vytočila číslo a čakala, kým sa na druhej strane ozve hlas. Nečakala dlho.„Ako to mám zvládnuť?“ s uplakaným hlasom sa spýtala svojej najlepšej priateľky. Veľmi dlho držala mobil pri uchu a počúvala... a keď zložila, mala na perách úsmev... aj keď maličký, ale bol tam.
Ani ona jej nedala návod na to, ako to zvládnuť bez sĺz a bolesti. Bez toho to ani nejde. Keď to bolí, aspoň vieme, že to, čo sme cítili, bolo skutočné. Povedala jej, že naňho nikdy nezabudne, nikdy nevymaže všetko to, čo sa stalo... či to bolo dobré alebo zlé... ale s odstupom času sa na to bude pozerať inak. A bude šťastná, že jej zostali spomienky.
To, že z nášho života odišiel človek, ktorého sme ľúbili, nikdy nepochopíme, pretože v tej chvíli nám to nedáva zmysel... ale časom sa s tým zmierime... príde niekto iný, kto nám dá celú svoju lásku, kto nám dá novú nádej. A my sa pokúsime ľúbiť znova, ale opatrnejšie ako predtým. Budeme si vážiť veci, ktoré sme si predtým nevážili... a časom zabudneme. Buď príde ďalšie sklamanie alebo tá láska zostane už naveky... nikdy to nebude isté. Ale je len na nás, pre čo budeme bojovať....
