Bola v robote, keď jej zapípala sms. Myslela, že jej určite zase niečo odišlo z účtu a preto si nebude kaziť deň tým, aká almužna jej zostáva na život do výplaty. Ďalej usilovne ťukala do počítača, keďže musela dokončiť niečo súrne a chcela vypadnúť preč. Zase. Dlhý prenikavý zvuk prichádzajúcej sms. Zdalo sa jej to zvláštne, tak zobrala mobil do ruky a otvorila prijaté správy. Nebola to banka. Ani žiadna kamoška. Ani žiaden pán nesprávny, ktorý ju pred týždňom odkopol a ona sa z toho ešte nespamätala. To preto, že sa zase zaľúbila.... a on nie.
Bolo to úplne neznáme číslo, pomaly otvorila správu a onemela úžasom. Prečítala si ju ešte raz, druhý, siedmy... a premýšľala, či dala niekomu číslo, keď sa v piatok s Terezou tak strašne opili. Ale že by mala až také okno? Nie, nedala.... a aj keby, to by jej nenapísal takúto krásnu správu v znení: „Keby ženy ako ty rástli v záhrade plnej kvetov, odtrhol by som si práve teba.“ Buď si zase nejaký „luxusný dr.ko“ robí srandu alebo... veď ona to zistí.Písala rýchlo, písmenka na mobile poznala úplne detailne... „Nesplietol si si kvetinu???“ obáločka na displeji telefónu odletela do neznáma a ona čakala, či sa chytí. Chytil... za pár sekúnd jej pípla odpoveď. „Dúfam, že nie. Pretože ty si určite len jedna J.“ Zasmiala sa... bola si istá, že to je omyl, pretože takéto sms nepíšu tí nesprávny... alebo aspoň tí, na ktorých má ona šťastie. „Ja viem, ale mňa by si si určite neodtrhol. Skontroluj si číslo, pretože mám silný pocit, že píšeš tej nesprávnej kvetinkeJ.“ Sms bola odoslaná a ona rýchlo dokončovala to, čo na ňu zízalo z počítača. Vedela, že chvíľu nenapíše. Kým si neskontroluje číslo a neporozmýšľa, komu to vlastne chcel napísať. S kľudom sa zbalila, vypla počítač a nikomu nezapriala pekný víkend. Zvyčajne to robí, ale tento krát chcela odísť v utajení... Keď nastúpila do výťahu a stlačila tlačidlo s číslom -1 vedela, že sa jej začína víkend. Zviezla sa až do suterénu, kde parkovala svoje trojmesačné autíčko a so skvelým pocitom doň nasadla. Kabelka zavrčala a spolu s vrčaním sa ozvalo aj pípnutie sms. Troška dúfala, že to bude on. Nesklamal ju. „Číslo skontrolované. Ospravedlňujem sa. Jedna zámena čísla a už je trapas na svete. Prepáč, že som obťažoval.“ Taaaaak a je koniec.
Zaviezla sa ešte do obchodu, aby nakúpila na večer, keďže sa jej ohlásila Tereza a nadiktovala svoje požiadavky. Bola rada, že nebude sama. Dorazila chvíľu po tom, ako prišla domov. Okamžite jej vyrozprávala svoju príhodu. Dobre sa zasmiali, popili červené a Tereza ju začala nahovárať, aby mu napísala.... nenechala sa dlho presviedčať. „Nikto mi ešte nenapísal takú sms ako ty. Ja viem, nepatrila mne, ale potešila.“ Točila sa jej už hlava a priblblo sa usmievala na mobil. Tereze odvisla hlava a začala chrápať ako sto drevorubačov. Vyhnala ju do postele a ona zostala v obývačke. Sedela na gauči a hypnotizovala mobil. Úspešne!!! „Neverím, že nikto. Každá žena si to zaslúži počuť, prípadne prečítaťJ.“ Zachichotala sa. To víno jej stúpalo do hlavy. A do kreativityJ „Tak ja asi nie. Preto pijem to skvelé červené sama... len ja a moje večne lámané srdce.“ Prišlo jej zrazu smutno. Spomenula si na toho posledného pána skvelého. Tak strašne ju obletoval, okúzľoval, až ho to prešlo zo dňa deň. Čo narobí, asi tí praví pre ňu nie sú. „Chcel by som vidieť, ako vyzerá žena, ktorá tvrdí, že si to nezaslúži...“ Vyrazilo jej to dych. Nevedela, ako to myslí a nechcela to pochopiť tým svojim spôsobom... ale pochopila. „Tak príď, možno uveríš.“ Celá miestnosť sa s ňou točila a nevedela, či koná správne. Čert to bert, Tereza spí v posteli, takže keby niečo, začnem kričať a ona mu určite niečo urobí. Ale veď ešte ani moju ponuku neprijal. „Kde bývaš?“ napísal to do sms veľkými písmenami. Ona opatrne odpísala a neverila, že by prišiel. Ďalší, čo si robí žarty... a s kamošmi sa na tom dobre baví. Viečka jej oťažievali a ona bola strašne unavená. Ľahla si na gauč a zavrela oči. Zaspala, no z nenačatého spánku ju vytrhlo zvonenie mobilu. Bolo to jeho číslo. Dvihla... a bola ticho. „Som dole,“ povedal neuveriteľne krásny mužský hlas. Prebehli jej zimomriavky po chrbte. Nepovedala nič, len zložila. Obula si papuče a zbehla dve poschodia po vlastných. Stál pri zvončekoch. Otočený chrbtom, nevidela mu do tváre. Otvorila dvere a on sa otočil. Podlomili sa jej kolená, ale to bolo určite tým alkoholom. Usmiala sa a stále mlčala. On sa usmial tiež a ona mala pocit, že ju jej nohy tento krát neudržia vo zvyslej polohe. Nesklamali... ani ona, udržala sa.
„Prečo nič nevravíš?“ odzbrojujúco sa usmial a ona nevedela, čo mu na to povedať. „Lebo neviem čo. Nikdy som takto nikoho nepozvala k sebe,“ uchechtal sa. „Veď len stojíme pred bránou,“ oprel sa o stenu a premeriaval si ju. „Tak poď hore. Ak ti nevadí ženské chrápanie, môžeme dopiť to červené, ktoré sama radšej neriskujem,“ ustúpila od dverí, aby mohol vojsť. Zviezli sa výťahom, rýchlo otvorila dvere a pozvala ho dnu. Sadli si na gauč, naliala mu plný pohár vína a on sa na ňu stále usmieval. „Prečo sa tak usmievaš?“ cítila sa nesvoja a príliš opitá.„Pretože stále neverím, že žene ako ty ešte nikdy muž nezložil taký kompliment. Byť na strane tvojho priateľa, opakoval by som ti to každý deň,“ dvihol pohár, aby si štrngli. „Ešte som šťastie na takého priateľa nemala,“ sklonila hlavu a zadržiavala slzy. Vyzvedal... a jej to nevadilo, odpovedala na všetky jeho otázky a on na jej. Rozprávali sa neskutočne dlho. Smiali sa na rovnakých veciach a vtipoch. Mali rovnaké názory na život... bolo to až neuveriteľne uveriteľné. Dávno si tak s mužom dobre „nepokecala“. Vlastne si so žiadnym ešte tak nepokecala. A to jej prišlo mrazivé.„Čo všetko dokáže urobiť jedna zblúdila sms, však?“ hlboko sa jej zadíval do očí. „Nikdy by mi to ani len nenapadlo,“ zasmiala sa a uchlipla si z pohára. „Zvláštne, ako dokáže dať osud ľudí dokopy.“ Obidvaja sa odmlčali... určite mysleli na to isté. Ako im bolo fajn.
„Mal by som už asi ísť, pomaly bude svitať,“ vstal a pobral sa ku dverám. Šla ho odprevadiť až ku vchodovým dverám. „Môžem ti ešte napísať?“ uškrnul sa tak krásne, že mala chuť ho pobozkať. „Nepoviem nie. Potešíš ma,“ zakývala mu a on nasadol do pristaveného taxíka. Pomaly sa odvliekla do bytu, kde jej na mobile už blikala sms. Pribehla k nemu. „Už dávno mi nebolo tak fajn... pri rozprávaní.“ Zosunula sa na gauč a dlho premýšľala, čo odpísať. „Podobne. U mňa je vzácnosť stretnúť niekoho normálneho... som rada, že viem, aký je to pocit,“ rýchlo stlačila tlačítko „odoslať“, aby to náhodou nezmenila. Driemalo sa jej, ale dúfala, že ešte odpíše. Nečakal dlho.„Keby ženy ako ty rástli v záhrade plnej kvetov, odtrhol by som si práve teba. A tento krát to píšem na správne čísloJ“ zasmiala sa sama pre seba.... zavrela oči a zaspala.
