Prišiel, keď vo všetko krásne prestávala veriť. Práve vtedy jej život uštedril veľmi škaredú ranu pod pás, z ktorej sa ťažko spamätávala. Neverila, že môže stretnúť niekoho, kto ju dokáže rozveseliť, aj keď jej srdce krvácalo. Kto nebude očakávať nič a aj napriek tomu jej dá všetko. A rovnako neverila, že ešte existujú skvelí muži, ktorí nie sú ani zadaní, ani ženatí, ani homosexuáliJ
Stalo sa.... zoznámili sa dosť nevinne. Najskôr osobne na jednej diskotéke, teda skôr vonku pred ňou, keďže jej vadil ten hustnúci prefajčený vzduch dnu a on už odchádzal domov. Chvíľku sa rozprávali a potom odišiel... nevymenili si čísla, adresy, poznávacie značky, ani inicály...nič...Nevie, či to tak osud chcel, ale nejakým zázrakom ju našiel na tom najväčšom on-line pokece na Slovensku. Kým sa prepísmenkovali k stretnutiu, ubehol asi týždeň. Písmenkami to predstavovanie šlo ľahšie, ako osobne... ale to „prvé“ rande(ak sa to tak dá nazvať) bolo fajn. Nepadla ani pusa, ani žiadne chytanie za koleno, ani iné časti tela, ak by bol niekto zvedavýJ Stretávali sa najskôr ako kamaráti, keďže obaja sa nechceli hnať do niečoho zbytočne a nechávali tomu čas a priestor. A poviem vám, vyplatilo sa. Bolo im spolu fajn, stretávali sa, kedy to bolo možné, písali si také tie „tuctové“ zaľúbené sms-ky, smiali sa jeden na druhom, na vtipoch, ktoré neboli nikomu inému smiešne, ona sa páčila jemu a on jej... chvalabohuJ
Sú spolu viac ako dva a pol roka a čím sú spolu dlhšie, tým je to krajšie. Začiatky boli všelijaké... ružové, ale aj tmavé. Hádali sa, on bol nahnevaný a ona plakala, „durdila“ sa za rôzne blbosti typu: šak to si si mal domyslieť, to si mohol vycítiť a jak to je možné, že nevieš čítať myšlienky?!Naučil ju, že čítať myšlienky nevie a ak niečo chce, tak to má povedať, slušne, na rovinu, pretože bohužiaľ nie je žiadny mág, ani telepat, aby jej cez oči videl do hlavy, čo sa jej tam momentálne odohráva. Naučila sa to... chcelo to čas, ale dnes vie, že ak chce niekam ísť, tak má povedať, že ak niečo chce, má sa ozvať. A nie byť ticho a čakať, že sa jej myšlienky teleportujú do jeho „gebuľky“.
Ona je typ, ktorý sa ťažko zaľúbi, ale keď už, tak ľúbi o to intenzívnejšie. On je typ, „ťažko dávam svoje city najavo, tak ma prosím nenúť“. Nenútila ho, nechala to na ňom a zistila, že jej lásku nebude vyznávať každý deň, ale ak to povie, bude to tak skutočne myslieť a 5x krajšie, ako keby to vravel každý deň. Raz, keď im hrozilo, že sa rozídu, tak si sadol vedľa nej, silno ju objal a povedal, že nevie, čo by bez nej robil, že je jeho lepšia polovička a strašne mu na nej záleží. Rozplakala sa a odvtedy sa im hrozby rozchodu vyhýbali... veľkou obkľukou.Ona ľúbi jeho a on ľúbi ju. Možno nie tak, ako by jeden či druhý chcel, ale najviac, ako ich srdiečka vedia(pretože to, že ťa niekto neľúbi tak, ako by si chcel, neznamená, že ťa neľúbi najviac ako vie). Plánujú spolu budúcnosť... možno je na to priskoro, možno im život pod nohy pripraví ešte mnohé prekážky, ktoré nezvládnu, ale oni sú odhodlaní jeden za druhého bojovať a prekonať aj tie ťažšie chvíľky... Chcú mať krásnu svadbu(začali už na ňu šetriť... teda začal on, lebo ona si kúpila auto... konečne), detičky, ktoré budú strašne moc ľúbiť(dievčatko sa bude určite volať Lilianka, chlapček ešte nie je premyslený;o) ), domček, ktorý bude ich hniezdočkom lásky... domček, ktorý bude patriť ich malej rodinke. Možno si poviete, že sú to len chabé sny, niečo, čo sa nemôže splniť... ale oni dvaja veria. Veria svojim snom, že aj nemožné sa môže stať, pretože sny do života patria. Oni si vysnívali lásku, každý vo svojom svete a osud ich svety spojil... aj ich dve lásky do jednej veľkej.
On ju volá uško a ona jeho macko. On by pre ňu urobil čokoľvek a ona by urobila čokoľvek pre to, aby bol šťastný... radšej by trpela ona, ako by mal trpieť on.Vážia si to, čo majú, pretože vedia, že nič netrvá večne... ale pre večnú lásku urobia čokoľvek... čo bude v ich silách.
