Na vrátnici som sa predstavila, stručne im vysvetlila, čo tu taká „vyoraná myš“ ako ja robí a zavolali môjho nového šéfa, nech pre mňa príde. Asi som sa im nezdala spôsobilá na to, aby ma pustili samuJ tých pár schodov.Prišiel s veľkým úsmevom, plešatou hlavou, ružovou, podľa niekoho lososovou košeľou a mne bol od prvého pohľadu strááášne nesympatický. No skvelé, povedala som si v duchu sama pre seba, s takým ksichtom sa mi teda bude s tebou skvelo spolupracovať! Vyviezli sme sa „rozheganým“ výťahom na druhé poschodie(pričom som si opakovala, že ak nespadneme, tak sa pôjdem večer opiť so spolužiačkou zo strednej, ktorá má už týždeň volá piťJ ), uviedol ma do svojej kancelárie, aby mi povysvetľoval základné veci, ako to bude fungovať, dal podpísať zmluvu „s diablom“, ktorá ma utvrdila v tom, že sa naozaj nadriem za pár šupiek(ale čo by som chcela rovno po škole) a hodil ma rovno do „vody“!
„Predstavím Vám kolegov, s ktorými budete pracovať,“ vstali sme od stola a vyviedol ma na začiatok „katakomby“ plnej dverí s menovkami. Úzka chodba, zopár bodových svetiel, z ktorých polovica nefungovala a krásne stuchnutý vzduch! Klopkali a vchádzali sme takmer do každých, prevažné osadenstvo tvorili ženy... no fasa, to zase bude ohovárania a zazerania... veď to poznáte, ženský kolektív si zo zásady musí liezť na nervy. Polovica sa bude milovať a druhá nenávidieť... ako na strednej. Začínala som mať pocit, že tie dvere sa množia, ale dostali sme k posledným... vďaka, zakričali moje nohy. Zaklopal, vošiel prvý(gentleman), ja tesne za ním a keď som „to“ zahliadla, zaiskrilo mi v očiach. A nielen tamJ
„Teší ma, ja som Dago Bugoňa,“ milo sa usmial a pevne mi stisol ruku svojou mužnou dlaňou. Fúúúúha, tak takú ruku by som brala na viac činností, ako len na zoznamovacie podanie ruky. A nielen ruku.... fešák, čo vám budem hovoriť. A zbytočné hovoriť jemu, bol si toho vedomý... hajzlík;o) Tmavé vlasy, modré oči, ktoré by ste „pretiahli“ hneď, ako by ste zočili hoci len „malinkatý“ náznak súhlasu, široké ramená, tesnejšie tričko, z ktorého na vás kývali obrysy svalov(na ktoré by ste si s radosťou „čáhli“), rifle, v ktorých sa hompáľal chutný zadoček a hlas, ktorý si tajne predstavujete, že vás privíta na erotickej linke, ak by ste tam raz zavolali.Ľudia, ja som si pripadala strašne trápne, lebo som na neho musela civieť ako človek, ktorý mesiac drží hladovku a dajú pred neho tanier s veterníkmi a doboškou!!!!!
„Ešte si sa mi nepredstavila ty,“ nevšimla som si ani, kedy sa nový šéfko vytratil, ale absolútne mi to neprekážalo. Snažila som sa tváriť zúčastneneJ haha„Aha, prepáč,“ striasla som sa tých hriešnych predstáv, podala mu ruku a nadstavila líce, „Serafína Vagovaškorá.“ Pusu mi dal, slušne vychovanýJ, asi sa nebudem týždeň umývať.„Ako si sa dopracovala k tomuto miestu?“ ponúkol mi stoličku a ja som sa na ňu s radosťou zviezla. „Skúšala som šťastie. Mala som ešte dve ponuky, ale toto vyzeralo najnormálnejšie,“ uchlipla som si z minerálky, ktorou ma ponúkol. Posadil sa späť na stoličku, preložil si ruky na prsiach a zaujato na mňa pozeral. „Tak veľa šťastia, nech si to myslíš aj po mesiaci,“ zasmial sa. Mal otvorené okno a vzduch z vonka zavial ku mne jeho vôňu. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa tváriť čo najnormálnejšie. Ešte asi hodinku sme spolu „kecali“, o robote, kolegovcoch, o živote... „Vidím, že ste si padli do rany, ale budem vás musieť vyrušiť,“ šéfko si ma prišiel vyzdvihnúť, vraj musíme doriešiť ešte nejaké formality a papierovačky. Hodinu ma tam naťahoval so všakovakými predpismi a zápismi na úvodné školenia a pustil ma domov. Zajtra vraj začínam na ostro, s normálnou pracovnou dobou... uveril mi, že sa strašne teším, tak presvedčivo som mu to hovorila. Asi som mala byť herečka:)
Domov som prišla plná dojmov, ani nie tak z práce ako z nového kolegu. Hneď som volala spolužiačke(už ex), nech ideme von, že jej porozprávam, ako bolo. O dve hodiny sme sedeli v bare v centre mesta, v ruke sme každá držali fernet citrus s tonicom, „kosili sa“ od smiechu a ja som jej rozprávala o kolegovi, na ktorého som si už teraz robila „zálusk“... smiala sa na mne. Neverila mi. Blbáááá!!!Normálne sa so mnou stavila, že ak sa s ním vyspím, tak mám do 24hodín doma 20 litrov dobrého vína(nie je tým myslené čučo, ani nič v plastovej fľaši, či krabici). Najskôr som jej neverila, potom som sa na ňu iba provokačne usmiala a podala jej ruku na potvrdenie stávky.
Ľudia, čo ja budem s toľkým vínom robiť?! J
