Človek si naivne myslí, že keď niečo také príde, tak to vezme statočne a zmieri sa s tým. Ale nie je to tak. Nechcela a nemohla som tomu veriť. Veď niečo také by predsa ten hore nedopustil.... v duchu som si neustále opakovala. „Dnes ráno zomrel,“ zaznelo v telefóne a mne šlo srdce vyskočiť z hrude. Búchalo ako na poplach, bolelo, ako keby mi doň niekto zabodol dýku a chcelo sa mu kričať. Myšlienky behali jedna cez druhú a moje telo sa nezmohlo na nič iné, ako na bolestivé slzy a výkrik, že to snáď nemôže byť pravda. So zmáčanou tvárou od sĺz som klesla na kolená a plakala.... nechcela som tomu veriť, veď takéto niečo sa stáva len v tých najhorších filmoch... a ja som sa zrazu ocitla v ňom.
Neboli sme spolu dlho, ale aj za tú chvíľu ho moje srdce ľúbilo. Ľudia sa ma pýtali, či som si vedomá, do čoho idem. Áno, vedela som, čo znamená rakovina, čo všetko môže spôsobiť, ale rovnako som vedela, že ak človek chce žiť a bojuje proti svojmu osudu, má šancu na „zázrak“. On chcel bojovať... teda aspoň na začiatku... vravela som mu, že všetko bude fajn a nemôže to vzdať. Verili sme spolu. Boli dobré chvíľky, kedy ho nebolelo nič, smial sa, ale prišli aj tie zlé, kedy ho bolelo všetko a on strácal nádej. Vždy sme ju znova spolu našli, ale bola čoraz menšia a slabšia.... to zákerné slovo rakovina ju pomaličky ničilo. Nikdy predtým som také niečo nezažila... ľúbiť niekoho a vedieť, že kedykoľvek ho môžete stratiť. Môžete, ale nemusíte.... to bolo na tom najhoršie. Že ste nevedeli, čo vás čaká na druhý deň.Každý deň som sa snažila dávať mu nádej, vieru, že ešte nie je rozhodnuté a že to môže zvrátiť. Len musí chcieť... ale on už nechcel. Nechcel moju pomoc, nechcel niekoho, kto chce bojovať, hoci on sám už stratil silu. Začal ma od seba odháňať, nechcel ma vidieť, prestal so mnou komunikovať... zo dňa na deň. Ja som nechápala prečo. Strašne ma to bolelo, nevedela som si to vysvetliť.... vtedy som nevedela, teraz už viem.
Veľa ľudí mi povedalo, že nechcel, aby som videla, ako mu je zle. On cítil, že svoj boj prehral, že bude musieť ísť preč... a chcel odísť s pocitom, že sa nebudem trápiť. Ale malo to skôr opačný účinok. Bolelo ma to ešte viac, pretože som nemohla byť s ním, keď mu bolo najhoršie. Nemohla som ho utešiť a dať mu aspoň „trolinka“ úsmevu... Každý večer som sa pýtala Boha, ako to mohol dopustiť, prečo si vzal k sebe človeka, ktorý mal ešte celý život pred sebou a mal toľko plánov???
Nedostala som odpoveď. Ale o pár dní som počula v rádiu, ako hovorili, že ľudia zomierajú, ak sa ich púť tu na zemi končí, ak ľuďom okolo seba odovzdali poslanie, ktoré im bolo určené. Možno Peťkovým poslaním bolo mi ukázať, aký je život vzácny. Ako si treba všetko vážiť a že život sa neráta počtom nádychov a výdychov, ale počtom okamihov, ktoré nám vzali dych. Aj on mi vzal dych.... a na to sa nedá zabudnúť.
Rovnako nezabudnem na tú noc, keď sa prišiel rozlúčiť. Možno sa to zdá niekomu neuveriteľné, ale ja viem(hlavne moje srdce), že to nebol „len“ sen. Pamätám si to, ako by to bolo dnes. Sedela som na stoličke a plakala.... za ním. Zrazu sa pri mne objavil a povedal mi, že nemám plakať, že možno raz ešte budeme spolu. Dal mi pusu a odišiel. Naveky....
Dlho som si zvykala na to, že už ho nikdy neuvidím. Že prídem k nemu a on tam nebude. Ostane len prázdna izba, na poličkách prach, pretože nikto nechce porušiť to, čo bolo jeho. Často krát som ho hľadala, dúfala, že to, čo sa stalo, bol len zlý sen a ja sa z neho zobudím, prídem k nemu, zaklopem a on mi otvorí... usmeje sa a všetko bude tak, ako bolo. Nebude, už nikdy..... Viem, že teraz mu je už lepšie, nič ho nebolí a dáva na nás pozor... ako anjelik.
Smrť mladého človeka sa nedá nikdy pochopiť. Ani ja som do dnešného dňa nepochopila, prečo zomrel, prečo musel bez vysvetlenia odísť. Ale dnes už viem, že také niečo sa nedá pochopiť, jediné, čo nám zostáva, je sa s tým zmieriť.
Ak ma teraz počuješ, tak ti chcem povedať, že som nezabudla... nikdy nezabudnem... len život ma donútil sa s tým vyrovnať....
„Umením v živote nie je nikdy neprehrať, ale to, že máme silu začať odznova.....“ (Neznámy autor)
