Priznajme si, vždy bolí, ak nás sklame niekto, na kom nám záležalo, o kom by sme nepovedali, že nás dokáže zradiť. Ak sa naše šťastie zrúti ako domček z karát, pretože niečo nevyšlo tak, ako sme si predstavovali. Stáva sa, živoť je sviňa a my s tým nič nenarobíme. Nezostáva nám nič iné, iba vstať a ísť ďalej, hoci nemáme silu a chuť.Každý dúfame, že to šťastie, ktoré momentálne máme, nám už nikto nevezme, nič nám ho neprekazí a budeme šťastní naveky. OMYL!!! Nič nie je večné, ani láska k jednej slečneJ Je to len slovíčko, ktoré pre každého znamená niečo iné. V hodnotovom rebríčku ho má asi málo ľudí na rovnakom mieste.
Niekto za šťastie považuje to, ak sa mu podarí v práci splniť nejakú úlohu, dostane za to pochvalu a prinajlepšom, čo sa nestáva často, mu za to zvýšia plat. Pre iného je to človek po jeho boku, ktorý mu pomáha prechádzať každým dňom, pre druhého je šťastím to, že ráno stihne autobus a nepríde neskoro do školy.
Spýtajte sa samy seba, čo pre vás znamená šťastie???? Každý nový deň, malé či veľké úspechy v práci, priatelia okolo vás či človek, ktorého ľúbite????Myslím, že odpoveď nebudete hľadať dlho. Ak necháte prehovoriť srdce, budete to vedieť hneď. Ak nie hneď, tak máte niečo so srdcom a treba ísť lekárovi ;o)
Zavieram oči a premýšľam, aké je to moje „šťastie“... malé, veľké? Ružové alebo čierne? Nezáleží na tom, aké je, dôležité je vedieť, že ho mám.... sú to ľudia okolo mňa, o ktorých viem, že ak budem v núdzi, tak mi podajú pomocnú ruku a neobrátia sa mi chrbtom. Štaštím je každý nový deň, ktorý môžem prežiť. To, že si mám čo obliecť, že si často neviem vybrať z dvadsiatich tričiek jedno, ktoré si oblečiem, keď vonku svieti slnko či prší. Že mám prácu, na ktorú nadávam, ktorú by som najradšej vymenila, ale spoznala som v nej ľudí, kvôli ktorým neviem odísť. Reťazový e-mail v poštovej schránke, ktorý je pre tých naj ľudí v našich životoch, pričom sa nestane nič, ak ho nepošlem ďalej, ale nebudem vedieť, kto ma považuje za skvelého človeka. Čakanie na leto, pretože viem, že pôjdem k moru, kde si oddýchnem a vypadnem zo Slovenska niekam „do preč“, od ľudí, od roboty a od stresov. Zmrzlina, či káva s kamarátom o ktorom viem, že pôjde aj nabúduce, pretože je rád, keď môže byť so mnou. Vybitá baterka na mobile od neustáleho telefonovania a sms- kovania, pretože vždy sa nájde niekto, kto si na mňa spomenie a chce sa spýtať, ako sa mám.
Sú to krásne maličkosti, ktoré sa spoločne spájajú v niečo veľké, úžasné, čo nikdy nechcem vymeniť, ani predať za milión. Prirovnala by som to k jednej básničke, ktorá vraví o tom, že dokonalosť tvoria maličkosti, ale dokonalosť sama nie je maličkosť... rovnako aj moje šťastie nie je maličkosť, pre mňa je to veľká vec, dôležitá, pretože bez šťastia sa podľa mňa nedá žiť. So smútkom v duši by ani jeden z nás nezašiel ďaleko.
Šťastie je ako nabíjačka, ktorá nás neustále dobíja niečím krásnym, novým a „tým“, čo nám nikdy nedovolí sa vzdať.... pretože aj keď nám niečo nevyjde, vždy je tu niečo iné, čo sa nám určite podarí a vynahradí nám to všetko, čo sa predtým nepodarilo....
Nepamätám si už názov knižky, ani meno autora, ktorý ju napísal, ale nikdy nezabudnem na posledné písmenká z nej, ktoré sa mi hlboko vryli do pamäti....„Už som však pochopila, že nikto nemôže byť absolútne šťastný. Ale na čo absolútne??? Stačí, ak je šťastný..... tak, ako teraz ja.“
