Stratégia propotratových skupín Jedným z najlepších odborníkov na presadzovanie potratových zákonov bol lekár Bernard Nathanson. Roku 1968 tento človek založil združenie NARAL (National Association for Repeal of Abortion Law - Národné združenie za zrušenie zákona o potrate). Táto organizácia mala len niekol'ko členov, ale v priebehu piatich rokov prevrátila Ameriku hore nohami, keď presadila zákon umožňujúci zavraždiť každé dieťa od chvíle jeho počatia až do momentu narodenia - čiže počas celých deviatich mesiacov trvania tehotenstva. Našťastie doktor Nathanson prežil obrátenie a roku 1982 v Írsku predniesol slávnu reč Smrtonosný podvod, plánovaná vražda , v ktorom odhalil všeobecnú stratégiu propotratových skupín. Berúc do úvahy jeho skúsenosti a ním dosiahnutý "úspech" pri presadzovaní potratových zákonov stojí za to vypočuť si, čo tento človek hovorí:
"V roku 1968 sme vedeli, že keby sa urobil seriózny prieskum medzi Američanmi na tému potratov, utrpeli by sme zdrvujúcu porážku. Preto sme sa rozhodli pre iný postup. Prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov sme rozširovali výsledky nášho akože uskutočneného prieskumu, v ktorých sme tvrdili, že 50 až 60 % Američanov je zástancami potratov. Bola to neobyčajne úspešná "taktika proroctiev, ktoré sa napíňajú samé": keby sme dostatočne dlho americkej verejnej mienke nahovárali, že všetci sú za legalizáciu potratov, väčšina by sa nechala presvedčiť o správnosti takého názoru. Len málo ľudí je totiž ochotných patriť k menšine. Jednou z našich taktík bolo aj používanie skutočných, avšak dvojznačných ankiet. Preto chcem poradiť všetkým, aby boli vel'mi nedôverčiví pri počúvaní alebo čítaní výsledkov ankiet."
Avšak ešte zaujímavejšie je to, čo doktor Nathanson povedal o štatistikách nelegálnych potratov:
,,vedeli sme aj to, že ak situáciu dostatočne zdramatizujeme, získame dostatok sympatií, aby sme ,predali' náš program legalizácie umelých potratov. Preto sme sfalšovali údaje o nelegálnych potratoch, vykonaných každý rok v USA. Masmédiám a verejnej mienke sme podsúvali informácie, že ročne sa v USA vykoná okolo milióna potratov, hoci sme vedeli, že v skutočnosti ich je okolo stotisíc. Počas nezákonných zákrokov umieralo ročne okolo 200 - 250 žien, no my sme stále opakovali, že úmrtnosť je podstatne vyššia a presahuje desaťtisíc žien ročne. Tieto čísla začali formovať spoločenské vedomie v USA a boli najlepším prostriedkom na to, aby spoločnosť presvedčili, že potratový zákon treba zmeniť."
Katolícka karta Vo svojom zápase o podporu spoločnosti, ktorá mala napomôcť legalizácii potratov (mimochodom užitočnej len pre skupinku lekárov, ktorí chceli zarábať na zabíjaní nenarodených), doktor Bernard Nathanson a jeho spoločníci išli ešte ďalej. Veľmi dobre vedeli, že v rôznorodej americkej spoločnosti existujú rozdiely vierovyznaní. Preto vytvorili ilúziu, akoby Katolícka cirkev bola zdrojom všetkých vnútorných konfliktov v spoločnosti a odpor k potratu akoby bol výlučne otázkou presvedčenia cirkevnej hierarchie, ktorá tak obmedzuje slobodu obča¬nov a dokonca l'udské práva.
"Najdôležitejšia a najúčinnejšia z taktík, ktoré sme používali pri svojej činnosti v rokoch 1968 - 1973, bola takzvaná katolícka karta... Poslúžili sme si súhrnným pojmom katolíckej hierarchie, dostatočne nejasným, aby sme všetkých liberálnych intelektuálov, odporcov nášho zápasu a masovokomunikačné prostriedky presvedčili, že to práve Cirkev je zodpovedná za vznik odporu voči legalizácii potratu ... Z našich vyjadrení sa dal urobiť jediný záver: Katolícka cirkev je rozhodnutá vnútiť štátu svoje postoje ohl'adom potratu. To, čo sa v najbližších rokoch stane s I'udskými právami v USA, závisí od toho, ako bude vyriešený problém prerušenia tehotenstva. Ak má Listina práv ostať súčasťou Ústavy Spojených štátov, nemôžeme dopustiť, aby kardinál Cook vládol v našej spálni. Nemožno dopustiť, aby dogmatická Katolícka cirkev prevzala právomoci zákonodarcov a pokúšala sa každú ženu nútiť k porodeniu dieťaťa. Postoj hierarchie je nezmeniteľný, odpor voči zákonu umožňujúcemu potrat vychádza práve z nej, a nie od väčšiny katolíkov.
Takto sme oddel'ovali katolíckych ,intelektuálov', ,pokrokové a liberálne' skupiny od hierarchie a vrazili sme klin do katolíckeho odporu proti umelým potratom. Odvolávajúc sa na sfalšované prieskumy sme tvrdili, že, väčšina katolíkov je za zmenu zákona' a ,medzi ženami, ktoré využívajú poradenstvo a rozhodujú sa o ukončení tehotenstva, je percento katolíčok proporcionálne k pomeru katolíckeho obyvateľstva k ostatným obyvateľom Spojených štátov'. Nehanebne klamúc sme tvrdili, že aj kardinál Cushing je zástancom liberalizácie protipotratového zákona, a odvolávajúc sa na jeho autoritu sme presvedčili mnoho nerozhodných katolíkov, že náš postoj je správny a úprimný.
Aký bol zmysel a dôsledok honu, ktorý sme zorganizovali? Predovšetkým sme presvedčili médiá, že každý, kto je proti potratu, musí byť katolík alebo podlieha silnému vplyvu katolíckej hierarchie. Rozširovali sme presvedčenie, že katolíci, ktorí sú zástancami legalizácie potratu, sú intelektuáli, osvietenci, pokrokoví ľudia.
Išlo nám o to, aby sme prostredníctvom médií spoločnosť presvedčili, že neexistujú nekatolícke skupiny, ktoré by boli proti prerušeniu tehotenstva. V skutočnosti sa v tom čase (podobne ako teraz) proti povoleniu potratov vyslovovali mnohé cirkvi: pravoslávne, baptistické, luteránske, metodisti, turíčnici. A aj mormoni, ortodoxní židia, moslimovia. Iné náboženské spoločenstvá zaujímali menej rozhodné stanoviská, ale aj tak nesúhlasili s úplným povolením potratov ...
Nekatolíckych skupín, ktoré sa rozhodne vyslovovali proti prerušovaniu tehotenstva, bolo veľmi veľa. Nikdy sme však nedovolili, aby bol uverejnený ich zoznam, a predchádzali sme čo len objaveniu sa zmienky, že môže existovať iná než katolícka opozícia."
Ukrývanie pravdy o živote nenarodených detí
"Okrem ,katolíckej karty' NARAL používal ešte ďalšie dve kľúčové metódy v propagande v prospech potratu: utajovanie všetkých vedeckých dôkazov, že život sa začína počatím, a ovládnutie masovokomunikačných prostriedkov.
Prvá z týchto metód spočívala v dôslednom popieraní vedecky dokázaného faktu, že ľudský život sa začína od momentu počatia. Presviedčali sme, že otázka, kedy sa začína život človeka je problémom teológie, práva, etiky, filozofie - ale určite to nie je vedecký problém.
Takýto postup je naďalej jednou z obl'úbených taktík propotratových skupín, ktoré tvrdia, že vedci nie sú schopní určiť moment, v ktorom sa začína existencia človeka. Taký názor je smiešny a absurdný ... Ako vedec viem - nemyslím si, ale viem -, že život človeka sa začína v momente počatia."
