S blížiacimi sa voľbami stráca politický boj zábrany a vťahujú sa najťažšie a najnechutnejšie zbrane. Etika politického klaní je preč a ja strácam ilúziu, že výsledok volieb čosi vyrieši, či ozaj nastane zmena, ktorú všetci sľubujú. Dokonca i pán Pellegríni. Či to zas nebude podľa úslovia: „Čo máš nového? Chvála pánu Bohu níč, veď všetko nové smeruje len k horšiemu!” Všetci chcú zlepšovať školstvo a zdravotníctvo. Zlepšenie vidia vo zvýšení príjmov lekárov, sestier, profesorov, docentov, odborných asistentov, vedeckých pracovníkov a učiteľov a vychovávateľov a možno, nie, laických asistentov nie, aby sa zvýšila ich prestíž v spoločnosti. Nie som presvedčený, že horenos bude lepšie učiť, intenzívnejšie a efektívnejšie bádať, lepšie liečiť alebo ošetrovať. Nikde som nečítal, ani nepočul: zracionalizujeme nakladanie so štátnymi peniazmi. Štát je totiž na to, aby v potrebnej kvalite zabezpečoval nevyhnutné služby všetkým občanom. To je aby pre nich zabezpečil:
vzdelávanie mládeže a dorastu v systéme kvalitného verejného školstva,
dostupnú zdravotnícku starostlivosti a sociálne služby vo všetkých miestach,
energetickú bezpečnosť, spojovú a dopravnú dostupnosť všetkých miest,
jadrovú, chemickú, biologickú a radiačnú bezpečnosť a ďalšie, čo si nevie občan zabezpečiť sám.
Čo sa týka školstva, prekvapujú ma, a považujem to za neefektívne výdavky, výdavky štátu do súkromných a cirkevných škôl, keď má štát nedostatok prostriedkov na financovanie štátom garantovanej siete štátnych verejných škôl. Neverejné liahne by mali fungovať pod dohľadom štátu aby bola zabezpečená kontinuita prechodu z liahne do verejnej školy vyššieho stupňa, ale financovanie by mali mať zabezpečené zo sponzorských príspevkov a poplatkov rodičov.
V zdravotníctve by štát, ako najsilnejší investor v krajine, mal garantovať dostupnosť najvyššej úrovne lekárskej starostlivosti tým ktorí to potrebujú. Ti kto chcú niečo ešte lepšie, majú šancu. V okolitom svete i u nás existujú súkromné kliniky. Tiež by mal garantovať najvyššiu úroveň prevencie v zdravotníctve, lebo najlacnejšie pre pacienta i pre štát vyjde neochorieť.
Príkladom špatnej preventívnej starostlivosti je rakoviny pľúc. V jej relatívnom výskytu sme prví v Európe a najlacnejšie ochorenie to nie je. Zdravotná poisťovňa Dôvera vypláca zdravotníckym zariadeniam 3 700 € za dôstojné ukončenie utrpenia pacienta, a takmer 4 000€ za každý rok, ak pacient prežíva dlhšie ako 9 mesiacov od diagnostikovania choroby.
Príčinou rakoviny pľúc je vdychovanie aerosólov dcérskych produktov rádioaktívnej premeny radónu vo vnútri obydlí a v ostatných uzavretých priestoroch, a fajčenie. Zvyčajne sa to hovorí v opačnom poradí, lebo fajčenie je historicky skôr poznaný a silnejší rizikový faktor. Len fajčeniu sa oddáva iba asi ¼ obyvateľstva a radónu sú vystavení všetci. Pravda, nie všetci rovnako. Iná radiologická situácia je v panelákoch, obecne vo viacbytových domoch, ako v rodinných domoch. V rodinných domoch je riziko ochorenia oveľa väčšie. Je preukázané, že inhalácia radónu zvyšuje frekvenciu ochorenia rakovinou pľúc viac fajčiarom ako nefajčiarom, ale v našej populácii to vychádza na rovnako lebo nefajčiarov je 3× viac.
Pracovníci verejného zdravotníctva, kam prevencia rakoviny pľúc patrí hovoria: Veď sa urobilo všetko, i na škatuľkách cigariet máme zhnusovacie obrázky i hesla podľa zákona a na www. stránke Úradu verejného zdravotníctva, že pasívne fajčenie má bezprahový účinok. Tak čo ešte viac chcú. Presadili sme zákon o ochrane nefajčiarov a vytvorili zákon o radiačnej ochrane, v ktorom navrhovateľ, Úrad verejného zdravotníctva, znova, ako ostatných 27 rokov vytvoril právne prostredie na to, aby sme o prvenstvo v rakovine pľúc neprišli. Vylúčenie fajčiarov zo spoločenského života spôsobilo, že ich pribúda a ustanovenia v §§ 130, 131,132, 133, 135 zákona o radiačnej ochrane len predstierajú, že regulujú expozície obyvateľov. Stačí pohľad na frekvenčné krivky (graf) a polohu limitu, alebo čo tých 300 Bq/m3 je. Referenčná úroveň rozhodne nie, i keď to tak nazývajú. Tu ICRP definovali inak. (Zvislá os relatívny výskyt v súboru paneláky modrá, rodinné domy červená, vodorovná os Objemová aktivita radónu, za hodnotou OAR 300 leží asi 15 % RD)
Ale skúste sa vžiť do myslenia pracovníkov ÚVZ. Celý svoj profesijný život venovali neúspešnému boju s fajčení a dosiahli len vylúčenie fajčiarov z verejného života. Teraz, na konci svojej profesijnej kariéry majú priznať, že nám klamali, že zatajovali fakty o účinkoch radónových aerosólov? Keď 30 rokov hovoríte že 10 z 9 prípadov rakoviny pľúc je z fajčenia, kam sa vojde 1 500 nefajčiarov ktorí každoročne tvoria asi ½ tých čo ochoreli? Komu 27 rokov slúžili? Developerom, lebo len pre tých náklady na preventívne opatrenia proti radón, realizované pri výstavbe rodinných domov znamenali zaujímavú nákladovú položku, ktorú si mohli vyčiarknuť. Pre individuálneho stavebníka je pri stavbe domu s rozpočtom 70 000 € sedem stovák málo zaujímavá položka. A majitelia tých nových domov? Po čase, až si nechajú vo svojich domoch zmerať radón, budú prekvapení, že potrebujú optimalizovať vetrací režim alebo vykonať náročnejšie nápravné opatrenia na zníženie úrovne radónu. Náklady sa potom môžu vyšplhať až na nejaké 3, možno 4 000 € ak nie viac.
Nech už zvolíme kohokoľvek, obávam sa, že nasledujúce zmeny štátne aparáty tak hlboko nezasiahnu, aby sa v prevencii rakoviny pľúc čosi pozitívne udialo. Zas to ostane len na našich pleciach. Leda by niekto vytiahol Článok 76 smernice 2013/59, ale to by znamenalo otvoriť kompetenčný zákon, a to je komplikácia.
