Európa, migrácia a dvojaký meter
Posledné tri roky života som zasvätil cestovaniu a poznávaniu iných kultúr. Pohyboval som sa prevažne po Ázii a Latinskej Amerike. Spoznal som veľa ľudí. Veľa dobrých ľudí. Oveľa viac ako som veril, že jestvuje. Môj obraz sveta bol skreslený. Médiá častokrát deformujú obraz reality a je dôležité mať to na vedomí.
Európa ako idea
V globálnom povedomí pojem Európa ešte stále niečo znamená. Znamená miesto, kde jestvuje sloboda v symbióze s humanistickým sociálnym systémom. Je to nielen miesto ale aj idea, ku ktorej mnohí občania svetovej komunity vzhliadajú. Definovať Európu je ťažké ale myslím si, že tieto dva piliere sú tým najkryštalickejším jadrom európskej identity.
A veru nebolo ľahké sa tu dostať. Veľa krvi sa prelialo, veľa sveta bolo kolonizovaného našimi thalassokratickými bratmi zo západnej Európy. Krv a slzy. Kruté, ale je to realita, ktorá každopádne viedla k projektu veľkej hospodárskej ale aj myšlienkovej prosperity. Je predsa privilégium myslieť o veciach ako ľudské práva, ekológia, filozofia, či umenie. Všetka tá krv priniesla mnohé krásne veci, ktoré neostali len na kontinente ale prenikli do sveta. Užívam si ich ja, možno aj vy a určite mnoho ľudí po celom svete. Nepovedal by som, že som hrdý Európan ale vďačný Európan. Milujem Európu a vážim si mnoho jej symbolov a kultúrnych kódexov. Som liberál. A to v klasickom zmysle slova.
Priatelia z celého sveta
Na svojich cestách som spoznal fakt zaujímavých ľudí. Ľudí rôzneho veku, či pohlavia. Ľudí, ktorí sa zaujímajú o dianie vo svete. Ľudí, ktorí radi slobodne rozmýšľajú, aj keď sa im mnohokrát preto žije vo svojej domovine ťažko. Ľudí otvorenej mysle, ktorí majú radi Európu. Radi by ju navštívili alebo tu aj zakotvili. Sú to ľudia s nepochybným intelektom a schopnosťami, ktorí by boli pre Európu obohatením. Nielen intelektuálnym ale aj hospodárskym. Žiaľ, byrokratické okovy naoko prísnej európskej migračnej politiky zabraňujú týmto ľuďom nielen tomu, aby v Európe žili ale mnohokrát je pre nich nemožné Európu čo i len navštíviť.
Počas ciest som sa neraz stretol s tým, ako mi ľudia z rôznych kútov sveta hovorili, aké nespravodlivé je, že ja ich krajinu môžem navštíviť relatívne ľahko a oni moju nie. Odpovedal som len trápnym tichom znamenajúcim súhlas. Vyhral som lotériu narodenia a to pomerne tesne, keďže pochádzam z mesta ani nie 100 km vzdialeného od Ukrajiny, kde zúri vojna a divoký východ, o ktorom sa mi ani nesníva.
Prečo?
Prečo, keď môj kamarát (úspešný podnikateľ) pozve svojho 19-ročného nepálskeho priateľa navštíviť ho na Slovensko, zaručí sa za neho, tak tomuto mladému inteligentnému chlapcovi liberálneho svetonázoru je zamietnuté vízum?
Prečo moja kamoška, bieloruská aktivistka a novinárka, ktorá vo svojej krajine za slobodu obetovala oveľa viac, ako skoro každý Európan, a ktorá bola rutinne šikanovaná bieloruskou KGB, po mnohých rokoch života v Európe, ešte stále nedostala občianstvo? Kto je politický disident, ak nie ona?
Mám mnohých priateľov v Indonézii. Ide o sekulárnu krajinu s veľmi pracovitými a mierumilovnými ľuďmi. Pre mnohých z nich je takmer nemožné vycestovať do Európy, keďže musia zložiť niekoľkotisícový kapitál ako garanciu pre svoju návštevu Európy.
Nepál, či Mongolsko. Ďalšie sekulárne krajiny, v ktorých mám mnoho kamarátov. Sú to liberáli a dušou Európania. Mnohí veria v projekt Európy viac ako my Európania. Život v Európe je pre nich však byrokraticky takmer nemožný.
Dvojaký meter
Ako píšem tento článok, sedím v kaviarni v Ulanbátare. Práve mi mongolský šachový veľmajster hovoril, ako rád by v Európe žil a ako obdivuje rímsku architektúru. Skvelý, zábavný človek, s ktorým som sa hodinu zhováral. O živote, o filozófii, o tom, ako mal bar zvaný Kafka.
Zatiaľ čo sa rozprávame, v Španielsku sa cez hranice valia tisíce nelegálnych imigrantov, ktorí zaplavujú Európu. Nikto s nimi nemal pohovor. Nikto sa ich nepýtal na ich hodnoty a na to, čo pre nich Európa znamená. Pravdepodobne je medzi nimi mnoho dogmatických fundamentalistov, ktorí nie sú otvorení kultúrnemu dialógu. Je medzi nimi mnoho ľudí, ktorých kultúra je diametrálne odlišná od tej našej. Majú iný morálny kompas a mnohokrát pudové dezinhibície, ktoré vedú k tragickým následkom. Aj kvôli tomu sa posledné roky sa v západnej Európe rapídne zvýšil počet znásilnení a útokov nožmi. Takto to dopadne, keď civilizácia kolabuje. Európa zlyháva v implementovaní rozumnej, udržateľnej migračnej politiky. V Európe narastá strach a panika. Spoločnosť sa polarizuje.
Pokrytectvo?
Prečo? Pýtam sa, prečo my Európania diskriminujeme? Prečo diskriminujeme migrantov na základe krajiny ich pôvodu? Prečo diskriminujeme slušných ľudí, ktorí žiadajú o azyl? Prečo môj venezuelský priateľ, ktorý je právnik a filmár, po 10 rokoch v Španielsku stále nemá občianstvo? Prečo diskriminujeme ľudí z kultúrne a hodnotovo blízkych krajín a hádžeme im polená pod nohy v ceste k ich vysnívanému európskemu snu, zatiaľ čo ľudí extrémne ideologicky a hodnotovo vzdialených prijíma Európa bez hocijakého filtra?
Európska natalita je nízka. Migrácia je potrebná a ľudstvu prirodzená. Ide o zdravé rozprúdenie kultúry. Tak tomu je však iba, ak je kultúra v rozumnom dialógu s migráciou. Naša európska migračná politika sa zakladá na kakofonickom pokryteckom chaose, ktorý postupne smeruje k spoločenskému rozkladu.
Prečo sa neposudzuje prijatie nových občanov Európy na základe individuálneho pohovoru? Stačí prehodiť pár viet a človek ľahko rozpozná kultúrnu blízkosť s iným človekom. Prečo neprijímame do Európy ľudí kultúrne a hodnotovo blízkych?
Následky pokrytectva
Prijímanie dogmatikov a fundamentalistov má a ešte len bude mať neblahé sociálne následky. Týmto pokryteckým prístupom k migrácii sa, žiaľ, rozpúšťa a zoslabuje európska liberálna kultúrna identita. Povedzme si úprimne, po páde hegemónie kresťanstva nemá Európa pevne dané hodnotové oporné body. Európa je krehšia ako kedy bola a prekonáva krízu identity. Nemá kapacitu efektívne integrovať ľudí diametrálne odlišných kultúr, ako mala v minulosti. Európa sa plaví na rozbúrených vodách nihilizmu a hľadá sa. Milujem Európu a ako Európan túžim, aby Európa opäť našla svoju tvár, smer a neutopila sa vo vodách slávnej minulosti.
Európa je krehká a polarizovaná. A tým, že bez filtrov a efektívnych integračných stratégií prijímame ľudí, ktorí majú totálne iné spôsoby života a hodnoty, si pílime pod nohami konár, na ktorom stojíme. Wahabizmus a salafizmus vedú k politickej radikalizácii a rastie tým aj krajná pravica a európsky fašizmus. V Európe sa liahne šovinistický mor a xenofóbia, ktorá divne pripomína hnedé časy. Smrdí to trochu hovnom, nemyslíte?
Tak prečo si my Európania komplikujeme už aj tak komplikovanú situáciu nášho postkoloniálneho prerodu a neprijmeme do našej krásnej Európy ľudí, ktorí sú intelektuálnym, ekonomickým, umeleckým, či duševným obohatením? Verte mi, vo svete sú ich milióny. Milióny skvelých duší milujúcich Európu. Tak prečo neprijmeme týchto spirituálnych Európanov domov? Prečo nevolíme život ale smrť? Nezabúdajme, že smrť Európy môže znamenať aj smrť liberalizmu, humanizmu, ľudských práv a mnohých krásnych ideí a spôsobov žitia, ktoré naša Európa porodila.
