O psíčkovi a mačičke

Každý víkend som na horách alebo v lese. Chodím tam veľmi rád, pobyt v prírode mi prináša úľavu a neviem si predstaviť, čím by som tento relax vedel nahradiť. Uvedomujem si však, že tento benefit môžem čerpať aj vďaka obmedzeniam práv majiteľov pozemkov, po ktorých sa pohybujem. Snažím sa preto minimalizovať negatívne dôsledky svojej prítomnosti. V batohu sa väčšinou nájde aj priestor na tašku, do ktorej zhromažďujem plastový odpad. Nie všetci návštevníci lesa sem prichádzajú s rešpektom k prírode a vlastníctvu. Myslím si, že priemerný vplyv voľne pobehujúceho psa má predovšetkým na faunu mnohonásobne vyšší negatívny dopad, než priemerná prítomnosť tunajšieho hominida. A to by ste sa čudovali, čo tam i po ňom často zostane. Nad vplyvom mačiek som sa zatiaľ nezamýšľal. Už len pach psa na vôdzke musí byť v lese rušivý pre mnohé zvieratá. A to nehovorím o voľne pobehujúcom, štekajúcom a útoky simulujúcom dravcovi. Môže sa nám zdať, že to drobné zviera, čo nám prinesie v zuboch, je zablšené a špinavé a nemá žiadnu hodnotu v porovnaní s našim vyšampónovaným miláčikom. Môže to byť aj inak a popri našom psovi existuje aj iná príroda, ktorá je len skrytá pred hrubým zrakom. Ja žiadneho nechovám, ale vyrastal som na vidieku a väčšinou sme mali aj domáceho strážcu. Zvieratá mám veľmi rád a zvlášť psov obdivujem. Teraz žijem v meste a aj tu pociťujem chovanie niektorých majiteľov psov ako obmedzujúce a prinajmešom znepokojujúce. Asi každý mešťan má množstvo podobných skúseností. Je tu nadkritické množstvo psíčkarov, ktorí sa správajú jednoducho bezuzdne. A zdá sa, že tento naturel vtrhne aj do lesov. Dá sa tomu zabrániť?