Rozumnými sme sa nazvali sami, ale nikto zvonka nám túto našu milovanú hypotézu zatiaľ nepotvrdil. Ani len zo zdvorilosti. Leda Najvyšší preukazuje istý rešpekt, keď sa opakovane a neúspešne snaží uzavrieť s nami zmluvu, ktorú by sme aj plnili. Čo, na druhej strane, len ďalej prispieva k pochybnostiam o Jeho(va) božských atribútoch. Ako člen svojho rodu, vedený neodškriepiteľnou zaujatosťou i snahou pomôcť slabšiemu v tomto spore, predsa sa len pokúsim o apológiu zdanlivo beznádejného postoja, riskujúc vlastnú reputáciu a nepochybné opovrhnutie všetkými kruhmi objektívnosti a rigorozity.
Desiderius Erasmus si svojou Chválou bláznovstva zvolil neporovnateľne pohodlnejšie stanovisko. Čo môže byť dostatočnou výzvou pre notorického provokatéra milujúceho stratené súboje. Skutky ľudí poskytujú významne bohatší materiál pre obhajovanie ich nerozumnosti. Na poli nášho zdôvodňovania opačného názoru sme odkázaní len na paberkovanie a nadšenie. Odolávajúc panike z argumentačnej núdze a spoliehajúc sa na prípadnú podporu a priazeň čitateľa, ktorá môže prekryť najväčšie medzery krehkej obhajoby, pristúpme aspoň k položeniu jej základov.
Denne sme svedkami úspešnosti našinca v udržiavaní a zlepšovaní podmienok prežitia vlastnej rodiny, zručne prenášajúc sociálne, politické, finančné a environmentálne náklady na iné subjekty a entity. Tento zmysel pre rodinu je pomerne hlboký a naráža len na hranice vlastných potrieb a záujmov. Spätne sa rodina používa na zdôvodnenie spoločenskej prijateľnosti konania. Kreativita, ktorá sa pri tom neraz prejavuje je obdivuhodná a rád by som ju, s láskavým dovolením, položil na misku váh v prospech rozumnosti hominida.
Dokáže svoju rozumnosť deklarovať a prechováva k nej zvláštnu úctu. Z rešpektom prijíma všetko, čo má punc vedeckosti, ktorá je preň príznakom rozumnosti. Čím menší kontakt s vedou, tým väčší rešpekt. Urputne presadzuje atribút vedeckosti aj pre svoje celkom bizarné teórie. Niekedy i násilím. V zriedkavých prípadoch pochybuje o svojej rozumnosti. Čo je síce celkom nerozumné, ale svedčí o istej dávke príčetnosti.
Za hlavný argument pre rozumnosť človeka považujem neobyčajnú vynachádzavosť pri obhajobe a zdôvodňovaní iracionálnosti vlastných činov. Rozvinutie tohto argumentu by sa mohlo stať základom záštity tézy o jeho rozumnosti.
