Pojem "budovy zákonodarného zboru" nemožno považovať za dostatočne precízny. Zvádza k tomu, že by malo ísť o budovy vo vlastníctve Národnej rady, čo však podľa nášho právneho poriadku nie je možné. Zrejme tento pojem preto treba vykladať tak, že ide o budovy v správe Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Sama Národná rada Slovenskej republiky nie je vlastníkom ani správcom žiadneho majetku, teda ani žiadnych budov, jej kancelária takisto žiadne budovy nevlastní, no vykonáva správu majetku štátu v zverenom rozsahu.
Na hradnom vrchu v Bratislave sa nachádza viacero budov v správe Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Okrem samotnej budovy parlamentu na námestí Alexandra Dubčeka je to komplex budov tvoriacich súčasť Bratislavského hradu. Nie všetky stavby tvoriace hradný komplex možno považovať za budovy, keďže niektoré nenapĺňajú pojem priestorovo sústredených a zastrešených stavieb (napríklad hradby za budovy považovať nemožno). Za budovy však možno považovať okrem samotného hradného paláca (a samozrejme ďalších stavieb vo východnej a severnej časti areálu, ktoré nás však pre účel potreby tohto blogu nemusia zaujímať) určite prístavbu hradu na západnej terase, kde sa nachádzajú poslanecké kancelárie, a možno aj bastión Leopoldovej brány. Spomedzi súčastí hradu - okrem samotného opevnenia - najbližšie k budove Národnej rady na Vodnom vrchu je Viedenská brána, ktorú podľa môjho názoru tiež možno považovať za budovu. (Pre lepšiu orientáciu uvádzam tento link: http://www.bratislava-hrad.sk/sk/flash/mapa-hradu.html)
Aké sú vzdialenosti týchto objektov a ďalších stavieb v okolí? Od nárožia budovy Národnej rady na Vodnom vrchu k Viedenskej bráne je to cirka 45 metrov, od nárožia objektu Parlamentky, ktorá je súčasťou budovy parlamentu (pod ňou sa nachádza poslanecká ubytovňa), k hradbám hradu iba cirka 40 metrov. Od budovy na západnej terase hradu k nárožiu domu na rohu Palisád a námestia Alexandra Dubčeka (resp., Streleckej ulice) je približne 25 metrov. Zadné trakty stavieb starej Vydrice (Žižkova ulica) sú od poslaneckej ubytovne vzdialené asi 55 metrov - merané vzdušnou čiarou - avšak výškový rozdiel predstavuje niekoľko desiatok metrov a terén je prakticky neschodný. Po ten úsek Mudroňovej ulice, kde z južnej strany prestáva byť lemovaná plotmi súkromných pozemkov, je to od budovy parlamentu cirka 35 metrov. Veľká časť námestia Alexandra Dubčeka je od budovy parlamentu alebo budov hradu vzdialená menej ako 50 metrov. Viac ako 50 metrov sú od budov v správe Kancelárie NR SR vzdialené len tie časti námestia, ktoré priliehajú k domom na západnej polovici Streleckej ulice. Keďže severné priečelie budovy parlamentu a západné priečelie budovy na západnej terase hradu zovierajú takmer pravý uhol, možno povedať, že na námestí Alexandra Dubčeka je možné bez porušenia zákona uskutočniť zhromaždenie na relatívne malom pravouhlom trojuholníku plochy, ktorého vrchol sa nachádza približne uprostred priestranstva medzi komunikáciami Palisády, Strelecká a Mudroňova a ktorého preponou sú priečelia budov na Streleckej v dĺžke asi 60 metrov a odvesny sú rovnobežné s budovou na západnej terase hradu a so severným priečelím budovy parlamentu. Tento priestor sa však na zhromažďovanie príliš nehodí vzhľadom na svoje vertikálne členenie. Nehovoriac o tom, že námestie Alexandra Dubčeka už zrejme nemožno považovať za verejné priestranstvo, keďže vlastne ide iba o strechu parkovacieho domu, ktorý tu bol prednedávnom vybudovaný, a ktorý má - pokiaľ viem - súkromného vlastníka (podľa zákona o zhromažďovacom práve ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom mimo verejných priestranstiev, je zvolávateľ povinný k oznámeniu priložiť súhlas toho, kto je vlastníkom, prípadne užívateľom pozemku). Právne nespochybniteľným miestom, na ktorom možno v blízkosti budovy parlamentu uskutočniť zhromaždenie, tak zostáva len samotná Strelecká ulica, aj to len jej západná polovica, a azda chodník lemujúci zo severovýchodnej strany Mudroňovu (avšak až úsek za námestím A. Dubčeka).
Pokiaľ ide o prípadný pochod k budove Národnej rady, možno ho bez porušenia zákona uskutočniť len po dvoch trasách: po Krátkej ulici, ale pochod sa musí skončiť na západnej časti Streleckej ulice, alebo po zmienenom chodníku na severovýchodnom okraji Mudroňovej, pričom sa opäť musí skončiť na Streleckej ulici. Po Palisádach sa pochod bez porušenia zákona k Národnej rade nemôže dostať, keďže os tejto ulice je v mieste najväčšieho priblíženia od budovy na západnej terase hradu vzdialená len pár metrov.
Vytvoriť ľudskú reťaz, ktorá by v rozumnej blízkosti bez prerušenia spojitým spôsobom obkľúčila budovu Národnej rady Slovenskej republiky, je z hľadiska právneho i fyzického prakticky úplne nemožné - a to aj s ohľadom na terén a skutočnosť, že na západ od tejto budovy je súvislý rad súkromných pozemkov. Ani čiastočné spojité „obkľúčenie" v bezprostrednej blízkosti však bez porušenia zákona nie je možné, keďže reťaz by musela zostať len na pomerne krátkom - asi 60 metrov dlhom - úseku Streleckej, ako som to už spomínal vyššie. Akonáhle by sa ľudia tvoriaci reťaz ocitli na Mudroňovej, na Palisádach, v južnej časti námestia Alexandra Dubčeka, či v priestore medzi hradom, parlamentom a svahom hradného vrchu, boli by k budovám Národnej rady SR bližšie, ako 50 metrov.
Pri rešpektovaní topografických limitov by najkratšia ľudská reťaz, ktorá by úplne obkľúčila budovu NR SR bez porušenia zákona o zhromažďovacom práve, musela merať cirka 2,5 kilometra a prebiehať po línii Staromestská - severný okraj zjazdu z Nového mosta - Vodná veža - Žižkova ulica - Strmá cesta (ak stále existuje a je schodná, v teréne to nemám preverené) - ulica Hradné údolie - severný okraj Mudroňovej - Strelecká - Krátka - Koreničova - Škarniclova - Zámocká - Židovská - Staromestká. Netreba zdôrazňovať, že väčšinu týchto miest z budovy parlamentu a z jej okolia nevidno.
Záverom by som chcel zdôrazniť, že cieľom môjho blogu nie je nikoho nahovárať na účasť, ani odhovárať od účasti na protestných zhromaždeniach, ale výlučne poukázať na právne a topografické limity takýchto aktivít v okolí budovy parlamentu.
