Ak sa má na takéto meranie použiť práve testovanie piatakov a následné testovanie tých istých žiakov v deviatom ročníku, je tento návrh úplne zcestný. Predsa ak piatak s určitým IQ napíše testovanie napr. na 45%, tak je viac ako pravdepodobné, že oveľa náročnejší test v deviatom ročníku napíše s podobným výsledkom. Jediný spôsob merania nárastu vedomostí je použiť ten istý test v piatom i v deviatom ročníku. Ak by takýto test napísal žiak v piatom ročníku i v deviatom ročníku na 20%, mohli by sme objektívne povedať, že sa nič nenaučil. Preto za súčasného stavu je možné školu posúdiť len podľa toho, či jej najlepší žiaci dosiahnu v deviatom ročníku maximum svojho potenciálu. Zjednodušene povedané, ak aspoň tí najlepší žiaci dosiahnu alebo sa priblížia k 100%, škola poskytla žiakom všetko, čo mala. Ak ale v tej istej triede dosiahne väčšina horší výsledok, nemôže to byť prisudzované kvalite učiteľa. Učiteľ neovplyvní zloženie triedy. Ako k tomu potom prídu učitelia, ktorí učia v sociálne slabom a teda nemotivujúcom prostredí? Tí majú oveľa ťažšiu prácu ako učitelia na elitných školách (napr. osemročných gymnáziách), ale výsledky ich žiakov sú oveľa slabšie.

Ďalším problémom je, že ten istý žiak môže mať na jednom stupni vzdelania na jednom predmete viacerých učiteľov – v závislosti od momentálneho personálneho obsadenia školy. Ktorý učiteľ bude braný na zodpovednosť – ten, ktorý ich učil v piatom ročníku či ten, ktorý ich učil v deviatom ročníku?
To, že naši žiaci zlyhávajú v medzinárodných testovaniach nie je zďaleka len vina zlých či nemotivovaných učiteľov. Z veľkej časti sú to nelogické „reformy“, na ktorých negatívne dôsledky vopred upozorňovali mnohí z nás. Ďalším faktorom je nízka hodnota vzdelania ako takého. Najmä v hladových dolinách mnohí rodičia nevidia zmysel tlačiť deti do učenia. Navyše, pri obrovskom nadbytku najmä vysokých ale i stredných škôl majú žiaci istotu, že sa na školu dostanú. Školy sú nútené znižovať latku, keďže na prežitie potrebujú každého žiaka. Dovolím si povedať, že priemerná úroveň gymnazistu či vysokoškoláka je oveľa nižšia ako pred desiatimi či pätnástimi rokmi najmä vďaka tomu, že už dávno na tieto školy nesmerujú len tí, čo splnia náročné prijímacie konania. Väčšina škôl berie všetkých prihlásených uchádzačov. Žiaci tak nemajú žiadnu motiváciu učiť sa.
V neposlednom rade sa pod klesajúcou úrovňou výsledkov našich žiakov podpisuje aj zhoršujúca sa situácia v rodinách. Čoraz viac žiakov je z rozvrátených či neúplných rodín. Tieto deti majú toľko osobných problémov, že im nezostáva energia či chuť do učenia, o chýbajúcej rodinnej podpore ani nehovorím. Za toto všetko má byť zodpovedný učiteľ? Merať efektivitu práce sa dá niekde vo výrobe, ale pri práci s ľuďmi je toľko premenných, že určiť presne zodpovednosť jediného, hoci veľmi dôležitého, faktoru je naozaj veľmi ťažké. Snažme sa predísť tomu, aby sa tu zas spáchala poriadna nespravodlivosť, kedy budú za najlepších učiteľov označení tí, ktorí majú v školstve tú najpohodlnejšiu prácu – prácu s deťmi, ktoré sa učiť chcú a ktorých rodičia so školu spolupracujú - a naopak, potrestaní budú tí učitelia, ktorí robia tú najťažšiu prácu – prácu s deťmi z nemotivujúceho prostredia, s deťmi zanedbanými a podobne.
Nemalú obavu vo mne vzbudzuje i to, že príliš veľká časť učiteľského príjmu by mala byť pohyblivá a veľmi neistá, najmä ak o nej budú rozhodovať riaditelia škôl. Na mnohých školách riaditelia vyznávajú to povestné „Rozdeľuj a panuj“, udržiavajúc učiteľov v neistote, tlačiach ich do rôznej formy poklonkovania a nie je veľká šanca, že by práve takýto riaditelia vedeli objektívne zhodnotiť kvalitu učiteľov. Skôr to zas skĺzne do slovenského „Bližšia košeľa ako kabát“ a odmenení budú kamaráti, rodinní príslušníci atď.
Merať kvalitu práce učiteľa a oddeliť tak zrno od pliev určite treba. Na dosiahnutie objektivity bude potrebné skombinovať viacero metód: od hospitácií vedenia, cez hodnotenia štátnej školskej inšpekcie až po dotazníky, v ktorých by žiaci anonymne uviedli, čo s nimi daný učiteľ na hodinách robí či nerobí. Skratka v podobe testovania piatakov a deviatakov to určite nevyrieši, iba vytvorí nové problémy.
Lenka Švecová - členka SKU