1. Vzdelávanie
Ako prvá vec čo mi v ministerskej správe chýba je to, že je o stave školstva, čiže o inštitúciách, číslach, grafoch - teda forme akou zabezpečuje spoločnosť cez štát jednu z najdôležitejších ľudských potrieb 3. tisícročia - vzdelanie. Čiže moja prvá pripomienka je k samotnému charakteru správy - mala by byť o vzdelávaní a s ním súvisiacou výchovou, pretože takto sa aj oficiálne volá náš hlavný zákon č. 245/2008. Z toho by mala byť odvodená i postupná premena ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu na ministerstvo vzdelávania, ktoré sa už v súčasnosti neviaže len na inštitucionalizované formy a jeho smerovanie najlepšie vyjadruje tento obrázok.

2. Strategický cieľ
"Najstručnejšie by sa strategický cieľ ďalšieho rozvoja regionálneho školstva dal definovať dvoma slovami: výborní absolventi." - uvádza sa v ministerskej správe. A celý strategický cieľ znie takto: "Dostatočne financované a efektívne fungujúce regionálne školstvo zabezpečujúce kvalitnú výchovu a vzdelávanie, reagujúce na aktuálne i očakávané potreby praxe, dostupné pre všetky vrstvy spoločnosti, poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu a zabezpečujúce učiteľom postavenie a ohodnotenie zodpovedajúce mimoriadnemu významu ich práce."
Stručné zhrnutie by podľa mňa skôr malo znieť: vzdelaní a úspešní absolventi, keďže slovíčko "výborný" len poukazuje na to, že nám ide o najlepšie hodnotenie, výsledky, známky, najlepšie umiestnenie v rebríčkoch medzinárodných meraniach a nie o samotného absolventa. Skrátka reálne budovať "učiacu sa spoločnosť" so zameraním na originalitu a výnimočnosť, aby platil výrok lorda Broughana: "Vzdelanie ľudí uľahčuje ich vedenie, ale sťažuje ich ovládanie; uľahčuje vládnutie, ale znemožňuje zotročenie." A nie tento obrázok.

(voľný preklad: Študenti podvádzajú preto, lebo školský systém si viac zakladá na známkach, než študenti na poskytovanom štúdiu.)
3. Obsah vzdelávania
Cesta k takejto spoločnosti s preferovaním vzdelávania a učenia sa je nemožné bez podstatnej reformy vzdelávacieho obsahu. V správe nájdete na strane 33 takéto otázky, ktorých zodpovedanie je pre ďalšie smerovanie vzdelávania kľúčové - "Nastavenie rámcových učebných plánov z pohľadu časového rámca sa taktiež javí ako problém, ku ktorému nie je ukončená odborná diskusia; jej predmetom sú otázky ako: Je správnejšie nastavenie rámcových učebných plánov po stupňoch vzdelania alebo po ročníkoch? Má byť pri ich stanovení rovnaký prístup v rámci primárneho a nižšieho stredného vzdelávania (povinné vzdelávanie) ako pri vyššom strednom vzdelávaní? Nemalo by sa v rámci povinného vzdelávania zohľadňovať právo žiakov na poskytovanie takéhoto vzdelávania v rovnakej kvalite? Má byť autonómia základnej školy v oblasti tvorby vzdelávacieho obsahu rovnaká ako u strednej školy?"
Čiže opäť sa sústreďujeme len formu ako dostať do hláv vedomosti, pardón zabezpečiť rovnakú kvalitu vzdelávania, ale mali by sme naozaj otvoriť svoje myslenie pre 21. storočie a uvedomiť si, že ľudská spoločnosť prebieha v období informačnej spoločnosti prudkými zmenami a nestačí sa len obzerať a spomínať na staré dobré časy. A vložiť dôveru bez zväzovania rúk do tých, ktorí zabezpečujú v prevažnej miere vzdelávanie a často i výchovu - učiteľom. Len oni dokážu každému žiakovi/študentovi podať i prispôsobiť obsah vzdelávania s ohľadom na ich originalitu a výnimočnosť. Ono to funguje ako na tomto obrázku a žiaden úradník na tom nič nezmení.

4. Štandard kvality učiteľa
V ministerskej správe sa píše o sprísnení kontroly kontinuálneho vzdelávania, ktoré sa niekedy s troškou sarkazmu nazýva "kreditomániou". Zabúda sa ale na fakt, že každý skutočný učiteľ sa permanentne vzdeláva a pracuje na sebe. Cez rôzne projekty zdokonaľuje svoje zručnosti, ktoré následne využíva pri inováciach svojej edukačnej aktivity. A preto by sa mali vo zvýšenej miere práve sledovať výstupy pedagogických inovácií, ku ktorým mnohí dospeli i samoštúdiom, rovnako ako tvorba alternatívneho edukačného obsahu, metodických postupov, projektových zadaní a pod. Čiže zjednodušene upriamiť pozornosť na praktické výstupy kontinuálneho vzdelávania a tie zverejňovať - tak ako sa to teraz robí na MPC v rámci projektu osvedčených pedagogických skúsenostiach. A začať aj finančne zvýhodňovať tvorivých a inovatívnych učiteľov, lebo ich aktivita pri súčasnom postavení učiteľa nie je samozrejmosťou.
Stále počujeme o kvalite učiteľa, ale nikto ju doteraz nedokázal zadefinovať. Cestou môže byť vytvorenie štandardu učiteľskej profesie, samozrejme i po diskusii v učiteľskej obci, ktorý by vymedzoval nielen rámec požiadaviek na prácu, ale určoval by i podmienky, ktoré je zriaďovateľ pre prácu povinný vytvoriť. Slovenskí učitelia totiž okrem toho, že sú finančne podhodnotení, majú na pracoviskách zastaralé technické i didaktické vybavenie (často funguje len vďaka neuveriteľnému a neohodnotenému nasadeniu kolegov-nadšencov), sú preťažovaní nezmyselnou administratívnou činnosťou, na pracoviskách sa ako tieň potichúčky rozširuje mobbing/bossing, rastie frustrácia, stres...
Ale napriek tomu všetkému si pozrite len niekoľko odkazov na webové stránky a projekty slovenských učiteľov. Pritom som ich len začal dávať dokopy a zatiaľ je tu len zlomok z nich.
Tu by som svoje úvahy prerušil a nechal priestor i Vám, vážení čitatelia, aby ste i Vy mohli pridať svoje body, ktoré by v takýchto správach nemali chýbať. Viem, že nerozpútam diskusiu podobnú tej českej - viď Česko mluví o vzděláni, ale v Slovenskej komore učiteľov príjmeme každú podnetnú myšlienku, ktorá pomôže naštartovať v nás vzdelanostnú spoločnosť.
Miroslav Sopko, učiteľ
Zdroje správ:
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
Niekoľko postrehov k situácií v slovenskom školstve
Zdroje obrázkov: