Vychovávateľky
Musia mať pedagogické vzdelanie, musia disponovať zručnosťami v oblasti výtvarnej, telesnej a hudobnej výchovy, musia vedieť deťom vysvetliť domáce úlohy, musia mať trpezlivosť odpovedať na milión otázok, musia zvládať riešenie konfliktov nielen medzi deťmi, musia vedieť poskytnúť prvú pomoc, musia byť vnímavé a citlivé a samozrejme musia mať pevné nervy. Nateraz som nevymenovala všetko.
Toto všetko musia, týmto všetkým sú. Súčasťou škôl sú od nepamäti, no napriek tomu sú akoby neviditeľné.
Nemám pocit, že by sa týmto dievčatám venovala patričná pozornosť. Píšeme a hovoríme o učiteľoch. Píšeme a hovoríme o školstve. Píšeme a hovoríme o reforme. O kom nehovoríme, sú títo pedagogickí pracovníci.
Nie je model ako model
Ja som ,,vychošky'' vždy vnímala ako predĺženú ruku prvostupniarskej ,,učky''. Učila som dlhé, dlhé roky v Bratislave, kde vďaka vysokému počtu ,, klubárov '' nebolo možné, aby malo každé oddelenie svoju herňu. Svoju herňu nemohli mať nielen z tohoto dôvodu, ale aj z toho, že školy boli plné na prasknutie a z každej doslova kutice sa spravili triedy. No a do tretice, všetky miestnosti sa prenajímali kadekomu, na rôzne účely. Takže deti boli nútené tráviť absolútne celý deň v triede , čo považujem za choré. Pri tomto modeli ŠKD učiteľka a vychovávateľka tvoria tandem. Majú jednu triedu. Ak je tandem dobrý, prospieva to triede, lebo učiteľka a vychovávateľka sa dopĺňajú.
Iný model som zažila v Tatrách, na vidieckej škole a v malom meste. Tu sa triedy v popoludňajšom čase neprenajímali a teda bola možnosť vytvorenia herní. V tomto modeli vychovávateľka neprichádza do styku s učiteľkou takmer vôbec.
Vybavenie
Vybavenie ŠKD je mizerné a vôbec nezodpovedá súčasnej dobe. Stále sa oháňame tým, že rodičia nemajú na deti čas a tie trávia v škole väčšinu času. Je to tak. Práve preto sa čudujem, že ani rodičom, ani kompetentným nevadí, že ten všetok čas trávia vo ,, vetešníctvach ''. Koberce, sedačky, skrinky, kreslá a iné, väčšinou prinesie opotrebované, obstarožné niekto z domu. Ináč to nie je ani so spoločenskými hrami a hračkami. Buď je to vetešina, peniaze rodičov ( triedny fond ), alebo čo to pustí škola. To som ešte nespomenula materiál nutný na výtvarnú výchovu. No a didaktické pomôcky na ostatné výchovy sú podľa mňa v podmienkach ŠKD čistou utópiou.
Príplatok za ,, triednictvo ''
Prečo ho ešte nemajú ?! Triedna dokumentácia vychovávateľa je byrokratickejšia ako učiteľa. Ja teda nechápem, prečo im príplatok k tým mizerným platom nie je priznaný! Učitelia majú za triednictvo príplatok. Logicky by mali ,, vychošky'' prestať strácať čas s triednou dokumentáciou. A keď už sa niekomu uráči priznať im to, čo im patrí, mali by si vydupať odbyrokratizovanie triednej dokumentácie.
Nenaplnené úväzky
Na tejto absurdite vidno, že sú neviditeľné. Nikoho netankuje, že majú 27 hodinový úväzok, ale nemajú šancu ho naplniť. Prečo? No lebo doba sa zmenila a prvostupniari majú dlhšie vyučovanie, čiže viac hodín do týždňa. No a čo ?! Miesto toho, aby kompetentní flexibilne zareagovali, tvária sa , že problém nie je. Vie niekto na ministerstve, že požadujú stiahnuť ho na 25 hodín?!
Aký riaditeľ, taký manier, aký manier, také riešenie
Aké majú podmienky na škole vychovávateľky, vo veľkej miere záleží od vedenia školy. Na školách, kde vedenie školy, buduje zdravé medziľudské, kolegiálne vzťahy, nepociťujú vychovávateľky žiaden komplex menejcennosti. Sú však školy, kde sa o vedení hovoriť nedá a potom sa tento komplex môže šíriť ako rakovina, nielen medzi vychovávateľkami.
Čo tým myslím ? Napríklad toto. ,,Vedúca vychovávateľka ŠKD patrí do vedenia školy, no platovo ani morálne to nepociťuje. Nie je prizývaná k dôležitým rozhodnutiam vo veciach ŠKD. Nemáme k dispozícii telefón, sme nútené používať na komunikáciu s rodičmi naše. Nemáme teplú vodu. A? No to je problém, lebo z času na čas sa dieťa vonku ufúľa a z času na čas sa niekto potentuje. U malých detí nič výnimočné. Riešiť tieto veci ľadovou vodou je horor, nehovoriac o tom, že je to nehygienické. Nemáme k dispozícii telocvičňu v rámci ŠKD. Nemáme miestnosť, kde by sme si mohli odložiť osobné veci. K dispozícii máme 1 kabinet s 1 počítačom pre 22 ľudí. Kolegyne z 2. stupňa si myslia, že nie sme pedagogickí zamestnanci. Medzi pedagogickými zamestnancami sme na chvoste. Neuznáva nás vedenie školy, učitelia, rodičia. Máme nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas 6.30 - 18.00 (často prerušený). Je viac prázdnin, ako máme v zákonníku práce priznanej dovolenky, no nemáme dostatok náhradného voľna a dovolenky, tak nám hrozia čerpaním neplateného voľna. Pri čerpaní dovolenky prichádzame o časť príjmov, pretože nedostaneme priemerný plat, nakoľko sú nám odobraté všetky príplatky (napr. kreditový). Čiže dostávame menšie výplaty, keď si berieme dovolenku. Často ťaháme celý deň, suplujeme bez obedňajšej prestávky a ďalších prestávok. Vedenie nás poveruje prácami, ktoré nemáme v náplni práce (napr. otvárame a zatvárame školu) . Naša činnosť je neustále rušená príchodmi vedúcich krúžkov, odchodmi a príchodmi krúžkarov. Na 10 oddelení máme 1 herňu. Sme s deťmi non stop bez prestávky, takže na WC sa dostaneme až po službe. Ak stihneme.'' Dovolila som si obnažiť aj takúto realitu, cez výpovede vychovávateliek jednej, radšej nemenovanej, bratislavskej školy.
Sme v tom spolu
Je nutné pochopiť, že sme v tom školskom ..... spolu. Materinky, vychovávatelia, učitelia. Skrátka všetci, ktorých náplňou práce je edukácia. Nemáme si čo závidieť. Môžeme len držať spolu, podporovať sa a pomáhať si. Na sebaľútosť, ale ani vyvyšovanie sa, nie je v našich radoch priestor.
Je nás totiž spolu toľko, že keby sme sa konečne skutočne na...hnevali a spojili, tak neexistuje, že si nevybojujeme to, čo nám patrí.
Lucia Drexler Slovincová
členka Slovenskej komory učiteľov
Slovenská komora učiteľov vyzýva svojich členov a sympatizantov k podpore poukázaním 2 % zaplatenej dane z príjmov fyzických / právnických osôb. Za poukázanie sumy 2 % z dane Vám SKU vopred všetkým ďakuje. http://sku.sk/2-percenta-pre-sku-v-roku-2017/
