No už keď som začínal učiť ma staršie a skúsenejšie kolegyne upozornili, že pre mnoho detí a aj ich rodičov majú až neprimeranú mieru hodnoty. Berú ich smrteľne vážne, pre ich zisk sú schopní urobiť čokoľvek. Tie kolegyne možno spolu so mnou netušili, že príčiny tohto stavu sú omnoho hlbšie a ja som si ich naplno uvedomil zhruba pred rokom až po zhliadnutí tohto videa:
Áno, už vtedy sme tieto deti nazývali filatelistami, ale nie známok poštových, ale tých školských. Nebolo v tom nič znevažujúce, no to sme netušili, že sa z priemerov tejto staronovej meny ide robiť kritérium práce žiaka a zároveň i jeho učiteľa.
Včera som si prečítal rozhovor D. Králika s exministrom školstva E. Jurzycom. Potvrdilo sa mi, že pohľad na známkovanie predmetov, napr. aj telesnej výchovy, o ktorej klasifikácii chcelo rozhodnúť minulé vedenie rezortu ako prostriedok zvýšenia vážnosti, je typický stereotyp. Stereotyp, ktorý posväcuje prostriedok nad účel, aký ma dosiahnuť - spravodlivé, objektívne hodnotenie. Vari nestačí, keď si už niekto chce vynútiť vážnosť, pridŕžanie sa metodických pokynoch pre hodnotenie žiakov, kde je uvedené za čo môže žiak dostať absolvoval, resp. neabsolvoval (ak ignoruje predmet, nesnaží sa, neplní úlohy - tak jednoducho neprospeje).
Ale ešte väčším stereotypom je pohľad na testovanie žiakov ako kritérium kvality. Podľa mňa, ak chceme merať progres žiaka (skutočnú pridanú hodnotu), tak na to nestačí len centrálny test medzi 5 a 9 ročníkom. Jeho postup a snaženie je potrebné sledovať neustále a vyhodnocovať v každom ročníku. A ak už, tak certifikovaným meraním, keď sa už ide nakupovať nové vybavenie pre NUCEM podľa Vestníka verejného obstarávania. V súčasnosti učitelia v susednej Českej republiky vo svojej iniciatíve burcujú proti upadajúcemu vzdelávaniu a navrhujú i riešenie - mapa učebného pokroku alebo aj vývojové kontinuum. Niekto to pozná aj pod názvom formatívne hodnotenie a ide o súbor postupov, ktoré spája myšlienka, že zmyslom hodnotenia je pomôcť žiakovi, aby dosahoval lepších výsledkov.
No žiadne stresujúce aktivity, ktoré len nepriamo naznačujú deťom, že to "učení není nic moc" nám nepreukážu ako je pripravené pre život zvládať nové a nové výzvy v neustále sa meniacom svete.
Aký je Váš názor na známky a testovania, ktoré sa dotýkajú/li Vás alebo Vašich detí?
Miroslav Sopko
učiteľ na ZŠ s MŠ v Zalužiciach
