Pri tejto logike sa musí človeku rozum zastavovať. Už ani neviem pomenovať emóciu, ktorá vo mne povstane zakaždým, keď si prečítam najnovšie smernice, ktoré vzídu spod pera štátnych úradníkov.
Nebudem pripomínať to, čo bolo pomenované už niekoľkokrát. Stačí si prečítať príspevky kolegov Viktora Križa či Ľudovíta Sebelédiho, ktorí trefne komentujú a kladú otázky, do akej miery je myšlienka zvýšiť počet hodín dejepisu v snahe bojovať s extrémizmom oprávnená a na mieste. Všetci dobre vieme, že extrémizmus nie je o histórii ale o ľuďoch, o nastavení mysle. Moja otázka smeruje k predstaviteľom vlády, či vôbec robia niečo, aby extrémizmus nemal miesto v našej spoločnosti. Z ich verejných vystúpení som akýsi zmätený. Premiér sa chce vysporiadať s rómskou problematikou tak, že o nich hovorí ako o cigánoch, jeho minister obhajuje Hitlerov plán, zelené vyholené hlavy v parlamente zavádzajú a konšpirujú o islame a vo voľnom čase hádžu do žien v bratislavských uliciach dlažobné kocky. Naše deti majú naozaj ,,skvelé“ morálne vzory.
Čo môžeme robiť my, učitelia, v tejto nepriaznivej situácii? V prvom rade musíme ukázať našim deťom správny smer (bez politického podtónu). Na základe našich slov ale najmä činov ukázať, čo je správne a čo nie. Musíme byť pre nich morálnymi vzormi. Presne táto myšlienka mi rezonovala v hlave v spojitosti s mojou triedou. Učím v škole, kde sú žiaci ruských či ukrajinských rodičov. V triedach máme zástupcov rómskej menšiny. Niektoré deti majú rodičov z exotických často afrických krajín. Výzorovo sú odlišné, no srdcom či dušou podobné. Sú to deti.
Sme v období, kedy končí zima, prichádzajú fašiangy či sviatok zaľúbených, onedlho bude mesiac kníh a následne Veľká noc. Všetky tieto zmeny možno vnímať aj cez triedne nástenky. So svojou triedou (šiestaci) som sa rozhodol, že nateraz budeme ignorovať „povinné“ témy a posnažíme sa byť originálni. Stačila nám na to triednická hodina. Spoločne sme vytvorili nielen originálnu nástenku ale aj príjemnú atmosféru pri procese tvorby. So žiakmi som sa v uvoľnenej atmosfére rozprával o tom, prečo je dôležité pripomínať si práve tieto témy, ktoré sú, žiaľ, stále aktuálne. Na prerozprávanej osobnej skúsenosti z pozície obete rasizmu, ktorú som zažil počas zahraničných brigád na juhu Európy, kedy som si privyrábal na vysokoškolské štúdium, som sa snažil demonštrovať, aké nezmyselné sú prejavy xenofóbie a iných typov extrémizmu. Z pozorovania žiakov si myslím, že tento čas bol využitý plnohodnotne a dostatočne efektívne. Určite efektívnejšie, ako povinné hodiny dejepisu nariadené ministerstvom školstva.
A náš výtvor?
Ľuboš Sibert
člen Slovenskej komory učiteľov
Slovenská komora učiteľov vyzýva svojich členov a sympatizantov k podpore poukázaním 2 % zaplatenej dane z príjmov fyzických / právnických osôb. Za poukázanie sumy 2 % z dane Vám SKU vopred všetkým ďakuje. http://sku.sk/2-percenta-pre-sku-v-roku-2017/
