Všetci sa zrejme zhodneme na tom, že motivácia je potrebná nielen v škole, pretože vďaka nej sme schopní prejsť od slov k činom. A keď sa zamyslím nad tým, kto ma najčastejšie už od malička motivoval, tak mi vychádza asi toto:
rodičia - až teraz, keď mám rodinu, zisťujem, že som sa od mojich rodičov naučil oveľa viac, ako od kohokoľvek iného. A aj keď som v minulosti s nimi vo veľa veciach nesúhlasil (jemne povedané), dnes mi postupne dochádza, že veru väčšinou mali pravdu.
hrdinovia - veď to poznáte, disneyovky, ktoré ešte mali aj výchovný zámer (Gumkáči, Pilot Balu, Káčerovo, Rýchla rota, ...) a neskôr sci-fi (Yoda z Hviezdnych vojen, Superman, Spiderman, Batman, Ironman, Optimus Prime z Transformerov - proste všetci v sebe stále máme dieťa, ktoré sa chce hrať.
ostatní - sem patria všetci reálni ľudia, ktorí síce nie sú dokonalí filmoví hrdinovia, ale vedia (aj keď si to možno neuvedomujú) dobre motivovať - teda aspoň mňa. Napr. Miloš Bélik, Monika Zbínová, Martin Mrva, Fero Volár, Frankie, ... a iní z Twittera a Facebooku.
Všetci majú spoločnú jednu veľmi cennú vlastnosť - sú šikovní a každý z nich to ukazuje svojím spôsobom. Hrdinovia nemajú problém, pretože špeciálne efekty už dnes dokážu všetko, ale rodičia a ostatní to už také ľahké nemajú. Predstavte si, že vychovávate dve deti a popritom sa staráte o domácnosť, chodíte do práce, stretávate sa s kamarátmi, ... alebo sa zo všetkých síl snažíte robiť prácu, ktorá vás baví, tak aby vás uživila, aj keď ste na voľnej nohe. Ale stačí aj, že ste študent, ktorý myslí na svoju budúcnosť, a preto na sebe maká. Toto sú pre mňa šikovní ľudia.
Šikovní ľudia nemusia byť zamestnaní ako učitelia. Oni dokonca často ani nevedia, že niekoho učia. A práve o to ide: Nikoho do ničoho nenútia, len ukazujú, čo vedia a ako to robia. Neskúšajú a nedávajú známky a aj napriek tomu sú ľudia ochotní komunikovať a (spolu)pracovať s nimi. Ak sa to niekomu zapáči, tak to šíri ďalej a niekedy z toho vznikne niečo veľké ako povedzme Khan Academy.
Tibor Repček
učiteľ nemčiny a informatiky na Evanjelickom gymnáziu Juraja Tranovského v Liptovskom Mikuláši
(článok bol uverejnený aj na autorovom súkromnom blogu 28. 5. 2012.)
