
Vzťah učiteľ - žiak nevznikne a neobjaví sa len tak. Rodí sa prvým slovkom, prvou interakciou, prvým zábleskom poznania, prvým objavom, ku ktorému ich privedieme. Dohliadala som na nich, bola som pri množstve vecí, ktoré sa nazývajú PRVÝ KRÁT:
...prvé písmenko a symbol, prvé vyvodenie pojmu,
...prvé trvalé zuby u prváčikov, ktorými sa pochvália,
...prvé slzy pri neúspechu, ale aj pri tom, keď Janku Miško poťahá za vrkoč,
...prvé úspechy, jednotky, prvé napísané čiarky a potom vety.
Prvé sklamania a smutné zistenia o svete. Prvé úspechy a hrdosť na JA TO VIEM, AHA!
Prvé lásky, prvé víťazstvá v súťažiach. Sme pri tom, aj keď nám deti - už dospelí - prídu hrdo ukázať svoje prvé dieťa, maminky rozžiarené vrtko pribehnú cez ulicu s kočíkom - to je môj chlapček, včera mal tri týždne, pani učiteľka.
Prvé „pamätáte sa, pani učiteľka, keď..." a spoločný úsmev.
Moji, naši...
Naše deti. Boli sme pri tom všetkom, boli sme s nimi, druhé mamy, druhí otcovia. Vždy s časom a trpezlivosťou, keď sa to dieťa príde otvoriť, s dôverou vám na dlaň položí kúsok seba - poraďte, strážte, chráňte, pani učiteľka.
My sme tí, ktorí objavovali, čo sa v nich rozvíja, my sme pomáhali talentom v nich rásť. Pri nás sa z dievčat a chlapcov menili na dospelákov.
A oni to vedia, oni si to všimnú, budú si to pamätať. Poznali sme ich my a poznali aj oni nás.
POZNÁTE učiteľov svojich detí?
Lucia Porubčanská
špeciálny pedagóg s 11-ročnou praxou