Nikdy som si nemyslel, že budem pravidelne chodiť na masové turistické podujatie. Veď pobyt v prírode je predsa aj o oddychu, kľude v kontraste s uponáhľaným mestským životom. No aprílová Jilemnického jarná 25- ka ma každoročne presviedča o tom, že aj organizovaná turistika môže mať svoje čaro. Neviem racionálne pomenovať príčiny. Hlavnou bude určite príroda v okolí Manínskej tiesňavy, miestne lesy, lúky, neznáme chodníčky, na ktoré by ste sa po turistickej značke nedostali. Svoju zásluhu majú ale nepochybne aj organizátori z KST Manín, ktorí podujatie pripravujú na naozaj špičkovej úrovni. Docielia príjemnú atmosféru. A dokážu človeka namotivovať na takú maličkosť ako je odznak :)
Obľúbenosť podujatia v posledných rokoch rýchlo stúpala, počet účastníkov dosiahol štyri tisícky, nechýbala stovka zo zahraničia. Pre nemotorových je k dispozícii kyvadlová doprava z Považskej Bystrice do Považskej Teplej, kde je štart všetkých troch trás- 10 km, 15 km a 25 km. Každý si tak môže vybrať podľa svojich schopností a nálady. Zaplatí sa symbolické 1 €, mapka zo záznamníkom strčí do vrecka a túra môže začať.

Tohtoročné sychravé počasie mnohých odradilo, účasť bola násobne nižšia. Ich škoda, nepršalo a trochu blata každá práčka predsa zvládne. Keďže išlo o jubilejný 40. ročník, organizátori pripravili aj bonusovú "horskú prémiu"- výstup do sedla na Veľkom Maníne. S pribúdajúcimi metrami sa rýchlo začal meniť aj charakter okolitej prírody, namiesto jari prekvapila a potešila zima.

V sedle je lákavé ísť ihneď dole, určite však odporúčam možno 15 minútovú cestu pekným hrebienkom na samotný najvyšší vrch Súľovských vrchov Veľký Manín ( 891 m.n.m).

O pár desiatok minút neskôr sme sa pri zostupe ponorili do zeleného lesa. Aprílové kontrasty.

Po opätovnom napojení na klasickú trasu 25-ky sa otvára pohľad na dolinu za obcou Prazdnov.

V priebehu trasy sú tri kontrolné stanovištia, na ktorých organizátori dávajú do záznamníka pečiatky potvrdzujúce prejdenie. Okrem toho je k dispozícii pivo, kofola, prípadne klobása.

Posledná tretina vedie každý rok po asfaltke z obce Vrchteplá do Považskej Teplej. Kto však odolá pokušenie autobusov, neoľutuje. Ďalej pripájam fotky z minulých rokov, na dobre známych miestach sa mi nechcelo vyťahovať foťák.

Manínska tiesňava si zaslúži aj samostatný výlet. Z cesty sa dá odbočiť na viacero vyhliadok, pozorovať lezcov alebo aj ideálne si aj zaliezť.

Ak nemáte na aprílovú nedeľu iný program, Jilemnického jarná 25-ka je ideálnou voľbou. A ak máte, tak ho zmeňte. Súľovské vrchy za to rozhodne stoja. Vidíme sa o rok :)