Prichádza Andrej Kiska. Ujíma sa mikrofónu. Nádych, úsmev, ááá klapka "Ďakujem, ďakujem všetkým ľuďom, vďaka ktorým bola moja kandidatúra úspešná. Ďakujem každému, kto ma v tejto kampani akokoľvek podporil, ďakujem za každý hlas a dôveru, ktorú ste mi prejavili. Predovšetkým však ďakujem pánovi premiérovi Robertovi Ficovi, že mi svojou antikampaňou pomohol viac ako ktorýkoľvek pravicový kandidát či člen môjho volebného štábu. Rovnako mu chcem aj zablahoželať. Pán premiér, blahoželám Vám, že ste sa nestali prezidentom tejto republiky. Blahoželám Vám, že môžete naďalej pokračovať v tom, v čom ste najlepší. Jedno je však isté. Teraz to už nepôjde tak, ako ste na to boli zvyknutý. Totiž nebudete na to sám, pán priemiér. Ubezpečujem Vás, že Vám budem všemožne pomáhať, budem s Vami tvoriť stabilitu tejto krajiny. Budem, spolu s Vami a s Vašim dovolením, hájiť záujmy občanov, na ktorých Vám tak záleží. Ešte raz ďakujem, že môžem spolu s Vami tvoriť stabilitu o ktorú ide nám obom. Teším sa na našu spoluprácu a deklarujem Vám, že už na to nebudete musieť ísť vlastnou hlavou, pán priemér. Minimálne 5 rokov nie." Výdych, úsmev, odchádza...
Je to utópia? Rozhodne nie. Je to viac ako jednoduché. Stačí ak pôjdeme voliť a Ficovi vyjadriť podporu na poste prieméra Slovenskej republiky.
